V novom románe Maroša Hečka sledujeme hlavného hrdinu, osobného lekára najvyššie postaveného muža v krajine. V dvadsaťštyrihodinovej permanentnej pohotovosti postupne stráca viac ako len svoje súkromie. Jeho vyčerpanie dospeje do krajnosti, a tak jednoducho bez slova odíde do Austrálie. Ale namiesto vytúženej novej životnej energie ho na mieste čakajú zničujúce požiare.
Dvaja dobrí priatelia sa po skončení vysokej školy rozhodnú emigrovať na Západ. Majú dvadsaťdva a ich odhodlanie je plné túžby opustiť režim, s ktorým už nechcú mať nič spoločné. Stopujú na diaľniciach a úzkych cestách, prespávajú v spacákoch na parkoviskách, v parkoch a u rodinných známych. Ich sen sa naplnil, a napriek tomu je zrazu neuchopiteľný a vzdialený.
Vyhorenie - z nesplnených snov, prílišných očakávaní, prepracovanosti, neschopnosti zorientovať sa v zbesilo cválajúcom živote - nielen spája hrdinov Hečkových poviedok, ale odráža aj nový životný prežitok súčasnosti. Hrdinovia Hečkových poviedok sa usilujú zaujať svoje miesto, ale míňajú sa s okolitým svetom, neschopní prispôsobiť sa nárokom doby.
Zbierka nie je obvykle stavanou knihou básní. Je to zmes viacerých štýlov a prepletajúcich sa žánrov. Rovnako ako film, ktorý stojí na pomedzí obrazu, hudby a slova, aj zbierka sa stavia do zeme nikoho a necháva sa pohyblivými obrázkami inšpirovať... Maroš Hečko (*18.
