Dvaja dobrí priatelia sa po skončení vysokej školy rozhodnú emigrovať na Západ. Majú dvadsaťdva a ich odhodlanie je plné túžby opustiť režim, s ktorým už nechcú mať nič spoločné. Stopujú na diaľniciach a úzkych cestách, prespávajú v spacákoch na parkoviskách, v parkoch a u rodinných známych. Ich sen sa naplnil, a napriek tomu je zrazu neuchopiteľný a vzdialený.
Vyhorenie - z nesplnených snov, prílišných očakávaní, prepracovanosti, neschopnosti zorientovať sa v zbesilo cválajúcom živote - nielen spája hrdinov Hečkových poviedok, ale odráža aj nový životný prežitok súčasnosti. Hrdinovia Hečkových poviedok sa usilujú zaujať svoje miesto, ale míňajú sa s okolitým svetom, neschopní prispôsobiť sa nárokom doby.
