Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta.
V zbierke Mily Haugovej dominuje archetyp zimy a estetika miznutia. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k vesmírnej duši, ktorá zahŕňa i postupne zanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti.
Kniha je poetickým dokumentom z autorkiných denníkových záznamov - od osobných, cestovateľských až po rastlinné. Ich súčasťou sú sny, lyrizovaná próza, básne či osobné čítania filozofov (Martin Heidegger), výtvarníkov (Osmo Rauhala) a literárnych postáv (Anna Kareninová). Poetka nám otvára vždy nové a zároveň trochu iné archívy priestorov.
Mila Haugová (1942) začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob básnenia Mily Haugovej je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci).
Mila Haugová je autorkou viacerých básnických zbierok, z ktorých sama zostavila tento výber poézie o láske.
to čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku
Poetka Mila Haugová ponúka mnohovrstevnú výpoveď o procese tvorby, o svojom vnímaní umenia, o ceste k stredu terča krásy a poznania. Pri hľadaní odpovede na otázku, čo znamená tvorba v zmysle písať ako dýchať, vyzvala na spoluúčasť kolegov básnikov a spisovateľov, ale aj iných umelcov a priateľov.
Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o „rozrastaní“ čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak.
Najnovšia básnická zbierka jednej z našich najvýznamnejších poetiek predstavuje ďalší krok vo vývoji autorkinej tvorby. Vizuálne farebné, maliarsky cítené a výrazne eroticky ladené verše Mily Haugovej sú plné sugestívnych motívov a princípov, na ktorých stojí celý ľudský život.
Ide o vydanie posledného diela Mily Haugovej, slovenskej ženskej poetky, ktorej diela boli preložené do viacerých cudzích jazykov a ktorá vydala doposiaľ 18 básnických zbierok. V roku 2010 debutovala aj v próze. Dielo Tvrdé drevo detstva obsahuje rozhovory a úvahy významnej slovenskej autorky.
Zbierka Plant Room je devätnástou básnickou knihou Milky Haugovej.
Život stratený a nájdený v čase. Kniha pamätí poprednej slovenskej poetky Mily Haugovej.
Básne slovenskej poetky, v ktorých ide ozaj len o to podstatné. Hlavnú úlohu v tejto zbierke hrá hlavnú úlohu láska a holá ľudská existencia.
Trinásta zbierka M. Haugovej Archívy tela - je pootvorením dverí do zázraku, do trinástej komnaty, kde sú spomienky na spomienky, pamäť. Nožom v membráne by sme mohli nazvať tieto texty, ktoré kruto a s láskou prechádzajú cez polopriepustné membrány.
