Druhé vydanie obľúbených Hlbokomorských rozprávok spisovateľky Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Klímovej pre deti od piatich rokov. Ryba Biba má polámané zuby, je tučná a lenivá, no má dobré srdce a vie sa nadchnúť pre nové dobrodružstvá.
Nová kniha dvojice autoriek Hlbokomorských rozprávok - Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Holecovej Klímovej. Timi a Ema bývajú na samom konci sveta, v maličkom suterénnom byte, do ktorého sa nezmestí ani len spoločná detská izba.
Kniha pre deti s názvom Kde je Ester N?
Hra na rodinu, ktorá navždy zmení životy detí. Príbeh detí, ktoré sa na ulici cítia bezpečnejšie, ako doma. Román o tom, ako veľmi odlišný je detský a dospelácky svet. Špeciálna edícia jedného z najúspešnejších slovenských románov posledných rokov, ktorý sa stal predlohou rovnomenného celovečerného filmu režisérky Ivety Grófovej (2017).
Hra na rodinu, ktorá navždy zmení životy detí. Príbeh detí, ktoré sa na ulici cítia bezpečnejšie, ako doma. Román o tom, ako veľmi odlišný je detský a dospelácky svet. Špeciálna edícia jedného z najúspešnejších slovenských románov posledných rokov, ktorý sa stal predlohou rovnomenného celovečerného filmu režisérky Ivety Grófovej (2017).
Najnovšia kniha Moniky Kompaníkovej, v ktorej príbehy plynú smerom k sútoku. Sú dni, z ktorých sa o sebe nič nedozviete, ale sú aj dni nezabudnuteľné, tie na sútoku. Ich koniec je začiatkom čohosi nového.
Křehká výpověď o světě dospělých viděném očima dětí, stejnou měrou však i drsný obraz nazírání dospělých na dětský svět. Citlivě (v ich-formě) napsaná kniha o životě dívky na pomezí dětství a dospívání. Svou matku smí oslovovat jen křestním jménem, aby jí nepřipomínala předčasné mateřství.
Piata loď je prvým románom spisovateľky Moniky Kompaníkovej. Autorka zatiaľ vydala knihu krátkych próz Miesto pre samotu, za ktorú získala cenu Ivana Kraska, a novelu Biele miesta. Román rozpráva o deťoch, ktoré si v záhradnom domčeku vytvoria svoju malú tajnú rodinu. Náhradnú rodinu.
Krížom krážom som prešla vinice aj záhrady. Počula som húkať sirénu aj oznamovať príchod vlaku. Kráčala som prikrčená, nezastavovala som, len na križovatkách vydupaných cestičiek. Začalo pripekať a ja som zacítila hlad. Zjedla som niekoľko černíc a hrozno, strapec z každého vinohradu, najrôznejšie sorty. Kristián zmizol.
Monika Kompaníková sa po svojom poviedkovom debute rozhodla pre novelu, čím na seba prezradila i to, ako si vie poradiť so svojimi postavami na väčšej ploche. Jej Biele miesta našťastie nezívajú prázdnotou. Opäť ju zaujímajú bytosti na okraji spoločnosti, opäť zdarne nastoľuje znepokojivú situáciu, no zároveň nezostáva len pri tajomstve.
Debutová zbierka poviedok dvojnásobnej finalistky súťaže POVIEDKA a laureátky Ceny Ivana Kraska. Mladá autorka vyštudovala grafiku a maľbu na VŠVU v Bratislave. Zmysel pre detailné vyobrazenie sa priaznivo prejavil aj v jej písaní. Má cit vnímať pozoruhodné veci a dokáže si všimnúť aj to, čo iní nepostrehnú. Dielo ilustrovala svojimi kresbami.
