Šiesty diel zachytáva obdobie slovenských dejín druhej polovice 20. storočia, presnejšie od skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945 až po vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, s miernym presahom na niektorých miestach.
Autonómia - samospráva Slovenska patrí ku kľúčovým pojmom moderných slovenských dejín. Jej predpokladom bola existencia slovenského národa s vlastnými dejinami a kultúrou a vlastné ním obývané územie. Z toho sa odvodzovalo právo na samosprávu slovenského územia.
Publikácia sa venuje termínu "slovenské územie" ktorého názov je odvodený od slovenského etnika, obývajúce tento regiónnepretržite od príchodu slovanských kmeňov až do súčasnosti. Slováci žili na tomto území kompaktne, kontinuálne a boli najpočetnejší.
Vedecká monografia zachytáva život katolíckeho biskupa Štefana Barnáša, ktorý patril k významným osobnostiam slovenských dejín 20. storočia. Už v období medzivojnového Československa úzko spolupracoval s biskupom Vojtaššákom a od roku 1933 pôsobil ako profesor Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej kapitule, kde sa zaslúžil o výchovu katolíckych intelektuálov v 30.
Reprezentatívny výber 59 dokumentov pokrývajúcich azda všetky podstatné etapy a dimenzie verejného účinkovania Andreja Hlinku, kňaza, politika a národného dejateľa, ponúka možnosť utvoriť si pomerne komplexný obraz o jednej z najvýraznejších osobností novodobých slovenských dejín.
Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách.
Publikácia je organickou súčasťou edície Slovenské dejiny I - IV. Nadväzuje na ňu chronologicky, tematicky i spôsobom spracovania. Slovenské dejiny V vymedzujú historické obdobie rokov 1938 - 1945.
Štvrtý diel edície Slovenské dejiny zahŕňa obdobie ohraničené rokmi 1914 - 1938, teda od začiatku prvej svetovej vojny po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Predmetné obdobie je mimoriadne dôležité a súčasne hektické, bohaté na prelomové zmeny a zvraty, ktoré výrazne zasiahli a formovali celú slovenskú spoločnosť.
Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším.