Odkaz živým

Tragický osud Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých popravili z politických dôvodov 20. februára 1951, je pomerne frekventovanou témou v spisbe, zaoberajúcej sa obdobím komunistického režimu. Všeobecne sa vie, že politický proces, ktorého sa stali obeťou, patril k najznámejším. Celý prípad usmerňovali z najvyšších straníckych miest, kde sa v konečnom dôsledku rozhodlo o živote troch hlavných protagonistov prípadu. Proces A. Púčik a spol. mal zasadiť rozhodujúcu ranu tým, ktorí by sa odhodlali pomýšľať na zmenu politických pomerov.
Hoci nebol prístupný verejnosti a dobová propaganda ho nevyužila tak, ako to urobila v prípade iných zinscenovaných procesov, možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie vykonštruované politické procesy, aké sa odohrali v bývalom Československu a v ňom na Slovensku.
Obete vykonštruovaného procesu A. Púčik a spol. patrili medzi tú časť mladej slovenskej generácie, ktorá sa hlásila ku kresťanským a národným ideálom.