Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality. Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú, v mieri prepletajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené.
Na ceste ku krídlam ju opustia jej rodičia, starenka Anči a starček Janči, a neskôr i jej muž, a zo sklenenej guľôčky k nim vyskočia tri deti a neskôr i vnúčatá. Rozprávanie je plné pre autora typickej poetiky a metafor, vďaka ktorým má silu i hĺbku. Celý príbeh je vlastne darom syna, Daniela, svojej mame, Alžbetke, k narodeninám.
Kniha vhodná pre čas, keď sa v kalendári stretnú meniny Adama a Evy - sviatok narodenia sveta, s Vianocami - sviatkom Božieho narodenia v človeku. Čítanie pre malých i veľkých, pre deti i rodičov. Medzi výdychom starého a nádychom nového roka je krátke ticho Vianoc. Ozvú sa hlasy, ktoré cez rok nepočuť: výška vesmíru, hĺbka v človeku.
