V nore Pod ostružinou všetko spalo, keď bard po prstoch vyšiel zo svojej komôrky. V hlave mu ešte doznieval sen o gormských vranách, ešte počul strašidelný škripot ich železných krídel. Bard musí odísť, Pod ostružinou sa zdržal pridlho, hoci vie, že je to preňho nebezpečné. Tentoraz však nebude putovať sám.
V dávnych časoch boli králiky maličké ustráchané zvieratká a bývali v obyčajných dierach a tuneloch. Odvtedy sa však králičie nory rozrástli na celé dediny a mestečká ukryté pod zemou. Podkin, syn náčelníka Munbury, nie je žiadny hrdina a na deň, keď sa bude musieť postaviť na čelo kolónie, nechce ani pomyslieť.