Marenčin PT je rodinné vydavateľstvo so širokým portfóliom, v ktorom prevažuje literatúra faktu.
Výnimočným vydavateľským počinom je edícia Bratislava – Pressburg, v ktorej doteraz vyšlo vyše sto titulov. Cenná je najmä tým, že uchováva historickú pamäť o multietnickom a multikultúrnom Prešporku, o jeho lokalitách a osudoch ľudí zviazaných s týmto mestom. Tie knihy obsahujú aj vzácny obrazový materiál – stovky starých fotografií a pohľadníc zachytávajúcich miesta, ktoré už dnes neexistujú, alebo sú celkom iné. Autormi prvých kníh boli Karl Benyovszky a Tivadar Ortvay.
V ponuke okrem literatúry faktu nájdete, filozofiu, romány, detektívky, trilery, humor, kuchárky či tému víno.
Medzi ďalších významných autorov, ktorými sa môže vydavateľstvo popýšiť patria Albert Marenčin, Fedor Malík, Dana Hlavatá, Gustav Murín, Ivana Dobraková, Martina Monošová, Michal Hvorecký a mnohí ďalší. Zo zahraničných autor sem patría Henning Mankell, Amelie Nothombová či Yehuda Lahav.
Jerry Mörner, prenasledovaný, zničený starec plný tajomstiev, hľadá útechu u svojho syna Pera. Ten sa musí starať o chorú dcérku a po mnohých sklamaniach otcom pohŕda. Per sa usadí v chate pri kameňolome na severe ostrova Öland. Jedného dňa mu zavolá otec, aby za ním ihneď prišiel.
Zmyselnosť a vášeň v erotickom príbehu o tajomnej tanečnici Stele, plný vzrušujúcich momentov. Je to aj príbeh o láske dvoch žien, medzi ktoré vstúpi muž. Dokáže Stela prekročiť svoj tieň, veriť a milovať, odpustiť mužom a vzdať sa zmiji na tele i v duši?
Príbehy jazvečíka Jožinky a krásneho Dabua a Dorky a Nensy a Dorinky a Tary a Huga... jedným slovom, knižka plná napínavých rozprávok. Kto vie čítať, nech číta, kto nevie, môže poprosiť dospeláka.
Autor kráča niekoľko storočí po stopách svojich predkov, ktoré ho privedú do jeho rodných Košíc. Tu prežíva najkrajšie roky 20. storočia a svoje čarovné detstvo. Takmer fotograficky zaznamenáva dobové reálie a atmosféru vtedajších Košíc.
Sprievodca z roku 1931 od známeho publicistu a popularizátora Bratislavy Karla Benyovszkeho v dobovom – dnes už archaickom preklade Jána Kaššovica.
Tridsiate roky. Z pohľadu udalostí dosť dramatická doba, poznačená svetovou krízou, predvojnovým stavom, ale i novými technologickými vymoženosťami ako rozhlas a film. Medzi médiami dominovali noviny a časopisy. Rád listujem v starých, zožltnutých novinách a časopisoch. Človek v nich nájde niečo, čo sa v učebniciach nikdy nedozvie.
Príbeh zo života, miestami emotívny, miestami frivolný a vtipný, ale tiež vyvolávajúci otázky. Čo je v živote dôležitejšie? Ktorý uhol pohľadu je správny? A oplatí sa kvôli láske trpieť? Niektoré ženy v tom už majú jasno, ale mnohým možno práve táto kniha otvorí oči, kým povedia svoje ÁNO. Či už v reálnom živote, alebo v tom virtuálnom.
Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo.
Výber z výbušných textov a esejí publikovaných v denníku SME. O ľudáctve, bratislavskej kaviarni a malosti strednej Európy.
Triler s happyendom; na hranici reálnych možností; skutočný príbeh. Unikátne svedectvo novinára, ktorý našiel tri unesené deti. Našiel deti, ktoré ukrývali ich vlastní otcovia. Nikto netušil, či sú vôbec nažive. Dve z nich, ktoré ich otec odvliekol do Panamy, našiel po viac ako štyroch rokoch.
Kto sa chce niečo dozvedieť o našej vlastnej minulosti, mal by si prečítať túto knihu. Napísala ju Žofia Langerová, manželka Oskara Langera, ktorý celé päťdesiate roky sedel v komunistickom väzení, napriek tomu, že sám bol pravoverným komunistom. Alebo práve preto. Asi dnes málokto vie, kto boli manželia Langerovci.
Prečo som prelomil mlčanie a po viac ako šestnástich rokoch strávených za mrežami rozprávam o všetkých zločinoch, čo sme spáchali v dobe, ktorá sa, chvalabohu, už nikdy nevráti?
Príbeh o tom, že nie každá strata končí bolesťou. Ema, štyridsiatnička plná života, má manžela, prácu, ktorá ju baví a čosi, o čom netuší... Na dovolenke si nahmatá výrastok. Na gynekológii potvrdia diagnózu a stanovia termín operácie. Zlomená sa vracia domov k milujúcemu manželovi. Ten ju však nečaká tak, ako bola zvyknutá.
V chudobnom kroji zišla žiť z lazov do mesta, medzi mešťanov. Ana, žena pastiera Jana. A priniesla si so sebou všetky schopnosti a vedomosti. Z dvora vyháňala zlé sily, ovládala démonov, uriekla ľudí so srdcom ako skala, liečila... Nik v meste nedokázal vyhnať z tela chorobu pilulkami tak, ako Ana bylinami. Pretože bylinám a ich sile vládla od detstva.
Posledný, štvrtý román D. Kosztolányiho je jeho najvydávanejším a najprekladanejším dielom: 60 vydaní v pôvodine a 37 v prekladoch do 17 jazykov od prvého vydania (1926) podnes. Pozadie deja s kriminálnym motívom rámcuje vecne podaný pád maďarskej komúny (1919) a konsolidácia povojnových rokov v potrianonskom Maďarsku (1920).
Svet sa potkol na povrchnosti a zlomil si pritom členok už dávno. Napriek tomu, že kríval, Zem sa točila ďalej. Škaredé zranenie sa pri rýchlom pokroku nemalo šancu zrásť do pôvodného stavu a ľudia ho jednoducho nevládali zrehabilitovať. Dali mu barličky v podobe pushupiek, výrazných líčidiel, umelých rias, anorexie, či čohokoľvek, čo by ich urobilo krajšími.
V knihe Arona Grünhuta, bratislavského rodáka a záchrancu Židov, sú uchované spomienky na tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, keď bratislavská židovská komunita bojovala o holú existenciu. Grünhut ako člen ilegálnej siete zohrával jednu z kľúčových úloh pri záchrane Židov.
Kde je tá pomyselná hranica, kedy sa z lásky stáva závislosť a zo závislosti nikdy nekončiaca bolesť? Ako sa má človek vyrovnať s ťažkými životnými ranami, ak pri sebe nemá niekoho, kto ho silno objíme a povie: „Zvládneme to, som pri tebe.“?
Ženatý päťdesiatnik a mladučká kráska – zrejme neexistuje väčšie a patetickejšie klišé!