Kniha o tom, čoho sa dotýkame pri domácich prácach: zvláštnej temnoty, ktorá je praveká a čaká. V neustále opakovanom ustanovovaní poriadku je prítomné obrovské napätie. Básne v knihe vychádzajú zo sústredeného záujmu o toto napätie, jeho povahu a dejiny, a z pozorovania rôznych situácií, v ktorých nachádza vyjadrenie.
Peter Karvaš pátra v hlbinách vlastnej pamäti, z ktorej sa vynárajú spomienky na rodičov, najmä na milovanú mamu, starú mamu, spolužiakov a učiteľov, na život v Banskej Bystrici. Farbisto opisuje ulice a zákutia mesta v 20. a 30.
Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky?
Predloha rovnomenného filmu Lucu Guadagnina podľa scenára Davida Kajganicha. V hlavných úlohách Taylor Russell, Timothée Chalamet a Mark Rylance. Maren Yearlyová nechce viac než ostatní: túži len po rodičovskej láske a domove. Ťaží ju však desivé tajomstvo. Robí zlé veci, a hoci sa za ne nenávidí, nedokáže si pomôcť.
Weinberger ovláda umenie esejistiky v jej najčistejšej forme.
Mladý vojak Joe Bonham sa po zásahu granátom na fronte prvej svetovej vojny prebúdza na nemocničnom lôžku. Stal sa väzňom vlastného tela. Prišiel o ruky, nohy a celú tvár, ale jeho myseľ funguje dokonale. Vynára sa mu v nej celá minulosť: rodina, práca v pekárni, kamaráti a hlavne Karen.
Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky. Martha Gellhorn (1908 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia.
Tretia básnická zbierka Michala Talla je mrazivým svedectvom zániku sveta, ktorý až príliš pripomína ten náš.
Písanie Andrewa McMillana je surové a naliehavé. Jeho básne fungujú ako chválospevy mužského tela - mužského priateľstva a mužskej lásky -, sú plné svalov, občas šokujú, vždy sú však hlboko dojemné. Vo svojich intímnych, niekedy až bolestivo úprimných básňach nás autor vracia do obdobia detstva a skorého dospievania.
Každého z nás raz prepadne pocit, že život je iný, ako sme si ho predstavovali. Ale iba niektorí majú odvahu predstaviť si ho nanovo. Milovi ťahá na štyridsať a cíti nutkanie svoj život manžela a otca obrátiť naruby. Do cesty sa mu pripletie dávna priateľka Žaneta, ktorá si nevie dať rady s vyšetrovaním jednej nepravdepodobnej vraždy.
Leo Gazzarra sa túla uličkami Ríma ako vystrihnutými z Felliniho. Nádejný mladík, takmer vždy bez práce a ambícii, sa v alkoholovom opare necháva unášať večným mestom, medzi barmi a príbytkami bohatších priateľov, bez ktorých by asi umrel od hladu. Keď v deň svojich tridsiatych narodenín stretne zvodnú Ariannu, svet sa mu obráti hore nohami.
Spoveď o dedičstve predkov a skúmaní osobnej sexuality ostrá ako Bernhardove žiletky Mladá žena sa počas vyšetrenia u istého doktora Seligmana spovedá z osobných strastí. Hoci na neho ledva dovidí, prezrádza mu všetko o svojej minulosti, túžbach, či zápase s vlastnou sexualitou a identitou.
Doba neustálych technologických zmien pretvára aj naše videnie sveta. James Bridle nám ukazuje, ako sa tomuto vývoju oddávame aj bez hlbšieho poznania, a zároveň kritizuje matematické myslenie, ktoré zvádza k viere, že každý problém je možné vyriešiť výpočtami.
Výber z poviedkovej tvorby súčasných ruských spisovateliek a spisovateľov v preklade študentiek a študentov prekladateľstva z projektu Samyzdat. Spomienky, prelínanie minulosti s prítomnosťou. Traumy, s ktorými sa treba vysporiadať. A jediným liekom je zase len plynutie času. Kde vzniká nostalgia?
Môže jedna mŕtvola súvisieť s podstatou literatúry?
Britskú novinárku prestalo baviť, že musí všetkým vysvetľovať pocity ľudí s inou ako bielou farbou pleti. Jej priama esej berie diskusiu o rase z rúk nezainteresovaných, kritizuje dominanciu bielych politík, ale aj bieleho feminizmu.
Kalmann, 34 rokov. Samozvaný raufarhöfnský šerif. Deň čo deň brázdi zasnežené pláne Melrakkaslétty, loví polárne líšky a vyrába hákarl. V jeden chladný deň objaví pri potulkách v snehu čerstvú kaluž krvi. Stala sa vražda?
Toto je kniha o tom, ako sa cítime, keď sme trebárs v ateliéri alebo len v triede, pri hrnčiarskom kruhu alebo za klavírom, pred maliarskym stojanom či za fotoaparátom, a snažíme sa robiť to, čo musíme. Hľadáme v nej odpoveď na otázku, ako môžeme naložiť s vlastnou budúcnosťou, ak uprednostíme slobodnú vôľu pred determinizmom a vlastné rozhodnutie pred náhodou.
Ako horí lebka? Dá sa od mŕtvoly nakaziť smrteľnou chorobou? Koľko nebožtíkov sa vojde do jednej dodávky?
Planéta sa prehrieva a my žijeme v dobe globálnej krízy. Lepšie povedané: kríz, ktoré sa prekrývajú. Eriksen ponúka priekopnícky pohľad na problémy antropocénu, skúma problémy životného prostredia, ekonomiky a identity antropologickou optikou.