Generál Samuel Karol Korbel (1909 – 1997) bol prvým Slovákom v justičnej službe predvojnovej česko-slovenskej armády (1932 – 1939) a po vzniku Slovenskej republiky šéfom vojenskej justície slovenskej armády (1939 – 1944). V roku 1944 sa zapojil do povstania, kde bol vojenským prokurátorom povstaleckej armády.
Publikácia je zborníkom z medzinárodnej vedecekej konferencii, kde boli prezentované najnovšie výsledky výskumu o protikomunistickom odboji v krajinách strednej a východnej Európy.
Druhá časť denníkových zápiskov K. Sidora z obdobia jeho pôsobenia ako vyslanca pri Svätej stolici od 12. Júla 1940 do 31. Decembra 1941. V denníkoch autor dôsledne a takmer každodenne zaznamenával svoje osobné zážitky , pozorovania komentáre na súkromné i verejné udalosti v jeho bezprostrednom okolí.
Monografia Ústavu pamäti národa približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali.
Slovenský právnik a novinár Ján Kaššovic (1902 – 1990) patril medzi dôležitých predstaviteľov národnej a katolíckej inteligencie medzivojnového obdobia. V rokoch 1939 – 1945 zastával významnú úlohu v domácej i zahraničnej politike Slovenskej republiky. Po vyhlásení samostatnosti pôsobil vo viacerých politických a diplomatických funkciách.
Publikácia je zborníkom z vedeckého seminára, ktorý sa uskutočnil v roku 1911 v Ružomberku. Zborník je venovaný kežmarskému rodákovi, ružomberskému farárovi a poslancovi Jánovi Ferenčíkovi, ktorý sa po druhej svetovej vojne stal obeťou komunistických perzekúcií. Ústav pamäti národa bude na besede prezentovať svoju publikáciu o tejto osobnosti
Denník Rudolfa Komanderu (1921 – 1953) je významným dokumentom o ideovom a politickom zápase mladej slovenskej generácie v povojnovej Európe.
Témou publikácie je inštitút nútenej práce na Slovensku v rokoch 1945 – 1953. Práca analyzuje zrod myšlienky obnovenia pracovných táborov po II. svetovej vojne, ale aj vznik sústreďovacích táborov pre občanov nemeckej a maďarskej národnosti.
Zborník je výstupom z vedeckej konferencie, ktorú Ústav pamäti národa v spolupráci s mestom Šurany a pod záštitou predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu zorganizoval v dňoch 22. – 23. marca 2011 v Mestskom múzeu v Šuranoch.
Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením Pamäť národa, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou, Európskou sieťou Pamäť a Solidarita a Nordost-Institut pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Andreja Ďurkovského zorganizoval v septembri 2010 medzinárodnú vedeckú konferenciu s názvom Fenomén Bratislava.
Kniha ponúka neobvyklý pohľad na mimoriadne spletité dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príslušníka bezpečnostného aparátu.
Spomienková kniha Ernesta Hausera je zaujímavým svedectvom osudu človeka, prenasledovaného komunistickým režimom. Je podobný mnohým iným, ktorí už takúto výpoveď o bezpráví nevypovedia. Poukazuje na rôzne formy postihov, ktoré boli bežné, keď sa niekto stal "nespoľahlivým" občanom.
Ústav pamäti národa v spolupráci s Fakultou práva Paneurópskej univerzity a Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov zorganizoval v roku 2010 vedeckú konferenciu s názvom Interpretácia dokumentov Štátnej bezpečnosti. Vznik dokumentácie (operatívnych zväzkov) a spôsob využitia získaných informácií.
Publikácia predstavuje prvú časť denníkových zápiskov Karola Sidora z obdobia jeho pôsobenia v Ríme. Časovo je ohraničená Sidorovým nástupom do funkcie vyslanca v júni 1939 a salzburskými rokovaniami v júli 1940.
Monografia Mateja Medveckého sa zaoberá dejinami policajného aparátu, ktorý na Slovensku v období po skončení 2. svetovej vojny vykonával štátnobezpečnostné a spravodajské úlohy. VII. odbor Povereníctva vnútra (a jeho predchádzajúce organizačné mutácie) bol úradom, ktorý už od roku 1945 ovládali členovia a sympatizanti komunistickej strany.
Publikácia Karola Janasa čitateľov informuje o prenasledovaní Rómov v rokoch 1939 až 1945. Prvé obdobie perzekúcií (marec 1939 – august 1944) charakterizoval rozpačitý postup mocenského aparátu SR.
Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska.
Publikácia oboznamuje s korešpondenciou jednej z najvýznamnejších postáv protikomunistickej rezistencie na Slovensku – študenta medicíny Alberta Púčika (*7. október 1921 Dolné Motešice, okr. Trenčín, – †20. február 1951 Bratislava). A. Púčik svoj nesúhlas s politickými pomermi po roku 1945 prejavil tým, že sa zapojil do letákových akcií.
Francúzsky diplomat Xavier Rouard vo svojich memoároch vydáva svedectvo o vlastných skúsenostiach s československou Štátnou bezpečnosťou. Komunistická rozviedka ho sledovala a preverovala počas jeho 16-mesačného pobytu vo funkcii spolupracovníka obchodného oddelenia francúzskeho veľvyslanectva v Prahe v rokoch 1984 – 1985.
Publikácia českého historika Petra Kubíka sa zaoberá ťažiskovými oblasťami spolupráce dvoch štátov stojacich na jednej strane frontovej línie počas druhej svetovej vojny. Zahŕňa okrem politických, obchodných a vojenských vzťahov aj kultúrne a športové kontakty.