10. mája 2019 sme si pripomenuli 30. výročie úmrtia Dominika Tatarku, významnej osobnosti slovenského kultúrneho prostredia. Pri tejto príležitosti zorganizoval Ústav pamäti národa v spolupráci s Katedrou slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzitnou knižnicou v Bratislave dňa 14.
Prvý diel knihy Svedectvá doby I. sa snaží zaplniť medzeru, o ktorej sa archívy ŠtB nezmieňujú alebo len veľmi stroho. Rozsiahlu aktivitu tajnej cirkvi počas obdobia 1969 – 1989 nemala ŠtB schopnosť ani možnosti obsiahnuť v celej šírke. Prispela k tomu atomizácia, utajenie, ako aj konšpirácia jej aktivít.
Spomienky Dušana Viesta ml. (1923 – 2000) na prenasledovanie a väznenie v rokoch 1948 a 1950 – 1953 približujú perzekúciu príbuzných veliteľa povstaleckej armády generála Rudolfa Viesta zo strany komunistického režimu.
Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80.
Generálne zhromaždenia Svetového kongresu Slovákov sa konali podľa prvých platných stanov, ktoré boli schválené na zakladajúcom generálnom zhromaždení v Toronte 19. júna 1971. Dokumenty boli odrazom programového a ideového zamerania kongresu a reagovali na aktuálny politický vývoj na Slovensku aj v zahraničí.
Fungovanie vysokých škôl v rokoch 1948 až 1960 bolo v Československu výrazne ovplyvňované zásadnými a radikálnymi politickými zmenami. Podľa Vladimíra I. Lenina bol koncept nepolitickej výučby len buržoáznym pokrytectvom a k tejto predstave sa v roku 1949 prihlásili aj československí komunisti.
Publikácia sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania komunistickému režimu nepohodlných osôb z veľkých miest, osobitne z Bratislavy. Najznámejšia z akcií je v tomto smere Akcia B, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1952 a 1953, a ktorej obeťou sa stalo len v Bratislave takmer 700 rodín.
Vedecká monografia Vladimíra Palka ml. mapuje metódy a prax spravodajskej ochrany štátnej hranice 11. brigádou Pohraničnej stráže Bratislava. Represívna činnosť Pohraničnej stráže sa vzťahovala najmä na úseky štátnej hranice s Nemeckou spolkovou republikou a Rakúskom.
Ústav pamäti národa (ÚPN) vydal pri príležitosti 40. výročia okupácie Československa vojskami piatich krajín Varšavskej zmluvy obrazovú monografiu August ´68.
Po Februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia.
Autor v publikácii Éra samizdatu zaznamenáva samizdatovú aktivitu skupiny občanov združených v náboženskom zoskupení s názvom Spoločenstvo Fatima. V roku 1982 začalo spoločenstvo vydávať celoslovenský samizdat Náboženstvo a súčasnosť, ktorý vychádzal až do Nežnej revolúcie v roku 1989. Jeho redaktori založili v druhej polovici 80.
Zborník Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu obsahuje celkovo 10 štúdií analyzujúcich širokú škálu aktivít kongresu: od rokovaní s poprednými svetovými politikmi a vydávania memoránd cez jeho náboženskú politiku, kontakty so slovenským disentom, českým exilom či Rádiom Slobodná Európa až po pôsobenie významných slovenských
Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v Bratislave v dňoch 3. a 4. decembra 2015 zorganizoval Ústav pamäti národa s podporou Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku.
Predkladaná monografia je historicko-právnym pohľadom na úlohu i postavenie zákonodarného orgánu v období, ktoré je azda najkontroverznejšou časťou slovenských dejín.
Každý z nich zohral v spoločnom príbehu neopakovateľnú úlohu. V správach, ktoré odzneli v západných rozhlasových vysielaniach sa ich spoločný príbeh uzatvára. Pravidelné rozhlasové vysielanie pred udalosťou dali dôležitý základ pre mimoriadne a pravidelné informovanie o podpisovej akcii. Informoval Slovensko, čo sa v spoločnosti dialo.
Vedecká monografia zachytáva život katolíckeho biskupa Štefana Barnáša, ktorý patril k významným osobnostiam slovenských dejín 20. storočia. Už v období medzivojnového Československa úzko spolupracoval s biskupom Vojtaššákom a od roku 1933 pôsobil ako profesor Vysokej školy bohosloveckej v Spišskej kapitule, kde sa zaslúžil o výchovu katolíckych intelektuálov v 30.
Publikácia je zborníkom z medzinárodnej vedeckej konferencie „Vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou – od trestnoprávnej roviny po vedecký výskum“, ktorá sa uskutočnila v Bratislave, v dňoch 21. – 23. Septembra 2012.
Zborník Slovensko v rokoch neslobody 1938 – 1989 II. je voľným pokračovaním edície konferenčných zborníkov z podujatí organizovaných Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej partnermi.
V týchto dňoch prichádza na knižný trh zborník z vedeckej konferencie „Trnava v rokoch 1939 – 1989“, ktorá sa uskutočnila pod záštitou primátora mesta Trnava Ing. Vladimíra Butka 25. – 26. apríla 2012.
Popularizačná monografia „V stopách železného Felixa“ je venovaná dejinám takmer všemocnej Štátnej bezpečnosti na Slovensku. Kniha má ambíciu priblížiť slovenskú časť dejín tejto inštitúcie všetkým vrstvám čitateľov na Slovensku i v zahraničí. Publikácia obsahuje aj veľa obrazových príloh. Publikácia vyšla v slovenskej i anglickej verzii.