Básne - rozjímanie autora staršej generácie o životnom bilancovaní a návratom ku kresťanským hodnotám. Dokumentuje, že slovo ostáva svedkom prežitého aj po rokoch.
Autor aj v najnovšej zbierke básní Protiklady ukazuje všetky klady svojich doterajších myšlienkových a tvorivých úsilí, ktorými už príznačne vytvára originálne predpoklady zrelej a spontánnej poetickej kreativity.
V zbierke krátkych próz, spätých tematikou a prostredím autorkinej rodiny, sústredila spisovateľka jedinečný materiál, ktorý spracúva veľmi citlivo a jemne, pôsobivo a pritom decentne.
Thomas Mann vyhlásil, že keby Dostojevskij nenapísal nič iné iba Legendu o Veľkom Inkvizítorovi, bol by nesmrteľný. Ide o to, že v Legende sa autor zamýšľa nad troma základnými otázkami človeka – chlebom, zázrakom a mocou, ktoré determinujú jeho správanie a nachádzajú originálne riešenia. Tieto otázky (problémy) sú aktuálne aj dnes...
Autor je jedným z najoriginálnejších predstaviteľov súčasnej praktickej, respektíve aplikovanej etiky. Jeho dielo pokrýva celé spektrum otázok bioetiky, od práv zvierat až po zásadné otázky života a smrti. Autor sa v knihe (v origináli vyšla v roku 2002) zameriava na koncept globálnej etiky, pričom kladie nové provokujúce otázky a hľadá na ne odpovede.
Napriek nesporným kvalitám Laluhových prozaických diel ho považujeme predovšetkým za jedného z najzaujímavejších dramatikov 20. storočia. Reprezentatívny výber z Laholových drám obsahuje jeho ťažiskové hry (Bezvetrie v Zuele, Atentát, Inferno, Škvrny na slnku, Štyri strany sveta).
Krátka próza Tida J. Gašpara predstavuje zaujímavý impulz pre slovenskú literatúru prvého poprevratového desaťročia. Dielo Tida J. Gašpara sa tradične považuje za počiatočnú etapu lyrizačných tendencií v medzivojnovej próze. Zaraďuje sa k ornamentálnej próze, ktorá sa vyznačuje jazykovou, štylistickou i sujetovou inováciou.
Život. Často sa pýtame a hľadáme v ňom jeho podstatu. Odkrýva nám tajomstvá nového, nepoznaného. Rezonujú v ňom chvíle radostné ale aj trpkosť a smútok. Odpoveďou býva nájdená harmónia v samotnom z nás. V mnohých životných obdobiach mi ju pomáhajú nájsť príroda, hudba a vôbec krásno v umení a vo veršoch.
V knihe Diabol Kočan vytvoril akýsi uneverzálny fenomén Badičkoviec: spoločenstvo susedov, priateľov a známých, v ktorom sa odehrávajú všetky nám dobre známe pravdy, lásky a drámy, ale i tajomstvá... Touto živou skutočnosťou bez príkras "oslobodzuje" život Badičkovčanov od ich bolestivých rán.
Knižočka básnika a prozaika I. Gallu je určená najmladším čitateľom. Ide o súbor motivicky prepojených zvieracích rozprávok zo slovenskej prírody. Každá rozprávka má vlastný príbeh, no všetky sú prepojené jednak prostredím, jednak hlavnými hrdinami.
Zbierka poviedok Záhrady je Hlušíkovej prozaický debut, ktorý potvrdzuje fakt, že literárne žánre môžu pôsobiť v zaujímavej symbióze. Próza môže byť podnetná pri tvorbe poézie, a predovšetkým poézia môže fungovať v originálnej interakcii s prózou. Tak to dokazuje autorkina práca.
Sujet románu je dosť prekvapivý: vysokoškolský pedagóg Edmund Mundand, spočiatku zarytý starý mládenec, sa nielenže ukáže ako nežný a vytrvalý milovník, milenec svojej bývalej poslucháčky, ale k záveru románu sa dozvieme, že takým musel byť už za mladi, keďže sa mu prihlási postaršia pani s dospelým plodom ich lásky.
Názov zbierky vyjadruje vnútornú potrebu človeka dneška obrniť sa aspoň na chvíľu pred vonkajšími vplyvmi obalom ticha až pokým nezavládne ticho aj vo vlastnej duši. Básne Pavla Stanislava nás svojím zvláštne sakrálnym charakterom privádzajú k prirodzenej posvätnosti ľudského vnútra. Autor skladá poklonu duchovnej i duševnej podstate osobnosti človeka.
Básnická zbierka pozostáva z dvoch častí – Rozkvitnutá krv a Farebné vraždy. Jej lyrika má vážny surrealistický podtón s viacnásobným využívaním paradoxov. Väčšina básní analyzuje vzťah zmäteného, nikdy nespokojného, no hĺbavého muža k podivným ženám.
Autorka sviežim odľahčeným spôsobom opisuje každodenné zážitky a vy ani na chvíľu nepochybujete, že sú jej vlastné. Vtipnými postrehmi a neuveriteľnými poznámkami glosuje život a ľudí okolo seba a miestami sa pristihnete, že sa nahlas smejete. V rôznych situáciách dokonca spoznávate samých seba, svojich susedov a známych.
Vo forme udalostí dochovaných z dokumentov i rozprávaní príbuzných sa autorka vracia do pre svoju tvorbu typického tatranského prostredia. Kniha je chronologicky umiestnená do 19. – 20. storočia, pričom autorka rodinné osudy rozohráva až do pohnutého roku 1968. Nejde však o sociálny román a atmosféra diela rovnako nie je depresívna.
V porovnaní s jeho prvotinou Posledné augustové dni (2003) sa Obraz v zahalenom tvare zdá dielom s mierne provokujúcou tvorbou, pretože v nej autor predstavuje súčasnému kritickému svetu básne plné moralizácie a nekonečného filozofovania. Jeho poézia je plná kázní a spovedí zapletajúcich sa v teologických reťaziach.
Emil Svetoň (1923 – 1994) je autor divadelných hier, kníh reportáží a slovenský priekopník v detektívkach pre deti a mládež, vynálezca a autor rovnomennej knihy Súbor hier Symetria. Jeho syn Ľuboš (1962) je autor poviedok a noviel pre dospelých a autor románu zo súčasnosti Balans pána S. V ich spoločnom rozsiahlom románe ...
Román Hra o prekliatych, je príbehom morálneho a finančného úpadku buržoáznej rodiny na pozadí udalostí po páde diktatúry v roku 1974. Rodinní príslušníci sa zišli pri smrteľnej posteli starého otca a v honbe za jeho závetom rozohrávajú hru plnú nenávisti, zloby a krutosti.
