Kristína je Slovenka. Po rokoch strávených v Bruseli nasleduje manžela spolu s ich dvoma synmi za prácou do Turína, kde sa chcú usadiť. Tam stretne Olgu, južanku z Otranta, s ktorou sa spriatelí. Ukáže sa však, že stretávanie ich rodín má ničivé následky pre všetkých.
Cesta za láskou býva rozmanitá a často strastiplná, najmä ak máte povesť zlodejky mužov ako Eliška, ktorá lásku považuje za jediný liek na svoju doráňanú dušu. Prijíma obdiv a záujem mužov v naivnej viere, že v mene lásky a boja s fóbiami je dovolené všetko... Aj kradnúť mužov kolegyniam!
Martina Monošová (1972, Stará Turá), spisovateľka. Vyštudovala dizajn na STU v Bratislave.
Krásná, sebevědomá, miluje svobodu. Taková je Rosie, která se po letech v zahraničí vrací zpátky na Slovensko. Po několika životních kopancích a pádech se zdá, že její život nabral směr, kterým vždy chtěla jít. Až do chvíle, než pozná Filipa, syna majitele firmy, ve které pracuje.
Za názvom knihy Vyhasnuté oči nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich na revíri, ktorého história je v knihe opísaná.
Mladá talentovaná fotografka Ema nedávno doštudovala a so snúbencom Kamilom si plánujú aj spoločnú profesionálnu budúcnosť. Ema však náhodou zistí, že pre Kamila nie je jediná. Citovo otrasená začína od nuly. Nájde si prácu v obchodnom dome. Nové prostredie jej prináša nečakané podnety, problémy i vzťahy.
Romanticko-tragický príbeh plný emócii, žalostných epizód, v ktorých si dve jednoduché ženy navzájom kruto ubližujú. Irča nebola krásavica, nemala žiadne výhody v živote. Narodila sa bez podnebia v ústach a to určovalo kvalitu jej vyjadrovania. Huhňavá Irča sa však nevzdávala. Žila s osamelou matkou. Otec sa vzdal oboch ešte pred jej narodením.
Prečo francúzski intelektuáli kritizujú elity vo svojej krajine, kým v krajinách strednej a východnej Európy práve elity chýbajú? Roky čakáme na to, kedy konečne najlepší študenti budú riadiť našu krajinu. Silné a kvalitné školstvo je u nás zatiaľ iba snom, ale elitných študentov už máme. Ako ich využiť? Ako to robia v Paríži, Londýne a vo zvyšku sveta?
Bratislavský rodák Karl Benyovszky bol v tridsiatych rokoch 20. storočia veľkým popularizátorom a obdivovateľom mesta. O Bratislave a okolí napísal niekoľko príťažlivých kníh.
Fotograf Kornel Karovič a novinárka Žaneta prichádzajú do Banskej Štiavnice, aby napísali článok o mladíkoch zasypaných v starej bani. Karovič postupne odhalí, že Žaneta pochádza z toho mesta a stretne aj svoju bývalú letnú lásku Johanu, ktorá sa medzičasom stala policajtkou.
Redaktor, fotograf, typograf, grafický dizajnér Juraj Linzboth (1930) vo svojom rozprávaní oživuje nenávratne stratenú atmosféru ulíc a domov starej Bratislavy, pretože do nich vracia pôvodných obyvateľov. Hoci ho k nim do značnej miery viaže rodinná tradícia, robí to nepateticky, za pomoci archívnych dokumentov a fotografií.
Rozprávanie o hudobnom živote v Bratislave, tak ako ho prežíval a spoluvytváral známy bratislavský hudobník a pedagóg profesor Ján Albrecht. Ján Albrecht (1919 1996), bratislavský rodák, syn skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave.
Publikácia sprístupňuje poznatky získané prostredníctvom projektu APVV-16-0113 Sociokultúrny kapitál úspešných obcí ako zdroj udržateľného rozvoja slovenského vidieka. Projekt bol zameraný na výskum, analýzu a interpretáciu využitia sociálneho a kultúrneho potenciálu ôsmich úspešných slovenských obcí, nositeľov titulu Dedina roka.
Myšlienky, ktoré mi napadli a zaznamenala som ich tak ako prišli. Stále hľadám a pýtam sa sama seba o čo asi v živote, vo vzťahoch a vo všetkom, čo žijeme ide?
Príbeh domu na Suchom mýte s popisným číslom 741/59, ktorý vstúpil do histórie Bratislavy a povedomia jej obyvateľov a návštevníkov ako Cafe Stefanie Kaviareň Štefánia Štefánka. Autor nás sprevádza bohatou a pohnutou históriu tohto miesta od počiatkov až po súčasnosť.
Spomienku na holokaust nemožno obmedziť na formálnu sondu do nie tak dávnej minulosti. Pochopenie jeho následkov vyžaduje nielen poznať osudy, počty a mená zavraždených. K následkom je potrebné zaradiť tiež, ako toto historicky relatívne krátke obdobie ovplyvnilo život preživších a ich potomkov. Ako sa zmenila židovská komunita?
Dve ženy a dva príbehy. Ten prvý začína stretnutím Aleny a Milana počas vysokoškolských štúdií. Sú mladí a bezstarostní, plní ideálov a snov o spoločnej budúcnosti. Vezmú sa a všetko vyzerá priam dokonale. Ich život, domov, sľubná kariéra. Lenže ich sny sa odrazu zrútia. Kde sa stala chyba a prečo ich život stráca zmysel?
V parku pri kostole našli telo zavraždenej mladej ženy. Na tele mala nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena rovnakým spôsobom. Noviny o nich hovoria ako o obetiach sériového vraha.
Eva sa vráti z dlhodobého pobytu v zahraničí a v jej rodnom meste dôjde k sérii obzvlášť násilných vrážd. Všetky indície naznačujú, že ďalšou obeťou má byť práve ona a na svetlo začnú prenikať dávno zabudnuté hriechy z minulosti. Prečo sú obete zmrzačené rituálnym spôsobom a čo znamená záhadný nápis vyrytý do ich tiel?
Niekto sa po odchode manžela utápa v žiali a niekto urobí všetko pre to, aby to tak nebolelo. Vyhádže jeho veci, urobí si poriadok v byte aj v hlave, dá šancu láske, hoc aj arabskej. Uverí v neuveriteľné, lebo zdravý rozum nemusí byť vždy indikátorom šťastia. Niekedy nám skrátka postačia len tie chvíle lásky, prchavej a neistej lásky. A potom príde vytriezvenie.