Autor a zostavovateľ publikácie, známy literárny kritik Vladimír Petrík predstavuje život a dielo prozaika a esejistu Jána Johanidesa. Kniha je textovo pestrá a odborne fundovaná, pritom čitateľsky prístupná. Plastickosť portrétu dotvárajú dve ukážky z Feldekovho románu Van Stiphout, v jeho titulnej postave autor zobrazil práve Jána Johanidesa.
...málo presných slov na dosiahnutie silného, aj keď len približného čitateľského účinku. To nepochybne platí aj o poézii Viery Prokešovej; odišla priskoro, zanechala nám rozsahom skromné, no umeleckou hodnotou neprehliadnuteľné básnické dielo.
Publikácia prináša čitateľovi dvadsaťpäť textov dvadsiatich piatich slovenských autorov (Balla, Beňová, Bodnárová, Dobrakovová, K. D. Horváth, T. Horváth, Hvorecký, Juráňová, Kapitánová, Karpinský, Kerata, Kocúr, Kompaníková, Kopcsay, Kovalyk, Krištúfek, Lavrík, Litvák, Pankovčín, Rankov, Sibyla, Staviarsky, Šikulová, Vadas, Žuchová).
Titul knižky znamená nielen návrat k žánru, ale aj k viacerým slovenským autorom, s ktorými autor pred rokmi uverejnil interview.
Prvý diel dejín Slovenska (do roku 1526) popredného slovenského historika. Dielo v úvode prináša pohľad na doterajší stav syntéz o slovenských dejinách a obsahuje kapitoly: Spoločnosť a kultúra starých Slovákov, Prvé pokusy o vytvorenie štátu, Slovensko ako súčasť ranouhorského štátu, Spoločnosť, štát a kultúra na Slovensku v 13.-14.
Výber z autorovej literárnokritickej tvorby Kontinuita a diskontinuita prináša v autentickej podobe hodnotenia básnických a prozaických diel slovenskej literatúry, ktoré publikoval v rokoch 1969 - 2007 a ktoré komentujú knihy prozaikov a básnikov vstupujúcich do literatúry v rokoch 1954 - 2006. Autor pamätá aj na domáci diachrónny i medzinárodný kontext.
Kniha sa zameriava na skúmanie inovatívnych kompetencií poetického jazyka vybraných autoriek: L. V.-Gavorníkovej, T. Lehenovej, S. Repar, N. Ružičkovej, K. Kucbelovej a M. Ferenčuhovej.
Štvrtý diel edície Slovenské dejiny zahŕňa obdobie ohraničené rokmi 1914 - 1938, teda od začiatku prvej svetovej vojny po vznik samostatnej Slovenskej republiky. Predmetné obdobie je mimoriadne dôležité a súčasne hektické, bohaté na prelomové zmeny a zvraty, ktoré výrazne zasiahli a formovali celú slovenskú spoločnosť.
Román Olgy Slavnikovej 2017 je antiutópia s detektívnou zápletkou, obohatená fantastickými prvkami z uralských rozprávok a povestí, ale aj ostrou sociálnou kritikou. Autorka získala za román ruskú Booker Prize. Z ruštiny preložili Igor Otčenáš a Zuzana Lorková.
Zborník referátov z vedeckých konferencií a seminárov v rámci kukučínovského roka, v ktorom bol Martin Kukučín zaradený do kalendára kultúrnych výročí UNESCO ako osobnosť roka 2010 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. Výber referátov zo šiestich krajín redakčne pripravil Ján Gbúr.
Kniha je výberom z autorových interpretačných esejí od 60. rokov až po súčasnosť. Marčokove prvolezecké čítania i konfrontácie s čítaním iných nás presviedčajú, že si nevystačíme s jedným spôsobom čítania či interpretácie.
Prvý zväzok série prameňov k dejinám od najstarších čias do prítomnosti je venovaný Slovensku pred príchodom Slovanov. Kolektívu historikov sa podarilo po prvýkrát zhromaždiť takmer všetky historické písomné pamiatky, dokumenty o Slovensku z predslovanského obdobia.
Druhé vydanie. Výber umelecky najhodnotnejších textov z doterajších ročníkov Slniečka. Čítanka je koncipovaná ako alternatíva k existujúcej Čítanke pre 4. ročník ZŠ. Jej cieľom je uviesť do učebnovzdelávacieho procesu najvýznamnejšie literárne texty, ktoré vznikli v Slniečku a vyvolali ohlas medzi detskými čitateľmi.
Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960 nadväzujú na dielo Ondreja Sliackeho Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960. Koncepčne identické s hodnotovou reflexiou klasickej detskej literatúry, sú podrobnou žánrovou analýzou prózy, poézie, literatúry faktu a odbornej literatúry v jej modernom vývinovom období.
Kniha významnej zakladateľskej osobnosti slovenskej teórie modernej fantastiky. Tvoria ju dve eseje: Dobre organizovaný netvor a Metamorfózy človeka v (post)modernej fantastike. V prvej autor prehľadne analyzuje na bohatom literárnom a filmovom materiáli umeleckej i populárnej fantastiky vzájomný vzťah jednotlivca s rôznymi typmi organizácií.
Kniha V poschodovom labyrinte je záznamom úsilia autora uchopiť fenomén postmoderny z pozícií medzinárodných reflexií, predovšetkým ako zjav rodiaci sa v zápase našich spisovateľov s totalitnou mocou a s iluzívnosťou ňou vnucovaného videnia sveta.
Jedenásty zväzok publikácie má dve časti: Udalosti od rakúsko-uhorského vyrovnania až do vypuknutia prvej svetovej vojny (zv. XI a, vyjde budúci rok) a Slováci v prvej svetovej vojne 1914 - 1918 (zv. XI b). Predkladaná druhá časť zväzku má podtitul Zmeny na politickej mape Európy a odchod Slovenska z Uhorského kráľovstva do Česko-Slovenskej republiky.
Súbor štúdií Nesamozrejmá poézia sa zameriava na problematizujúce, subverzné prístupy k básnickej výpovedi, ktoré prinášajú poodchýlenie či priamo obnaženie základných kategórií básnického textu, a tým aj jeho fungovania, ale znamenajú aj obohatenie čitateľa o nové či nezvyčajné skúsenosti s vnímaním umenia a kultiváciu jeho sebareflexívnych schopností.
Román srbského spisovateľa Dar na rozlúčku sa roku 2001 rozhodnutím poroty Druhého programu Rádia Belehrad stal knihou roka. Je o odchodoch z vlastnej krajiny a nedobrovoľnom zrastaní s inou kultúrou. Je to smutné, ale aj ironické a vtipné rozprávanie o (samo)vyhnanstve a o spomienkach, o jednej celej generácii ľudí, ktorá v 90.
Desiaty zväzok edície OD REVOLÚCIE 1948-1949 K DUALISTICKÉMU RAKÚSKO-UHORSKU s podtitulom Počiatky politickej emancipácie Slovákov a formovania modernej spoločnosti spracúva obdobie, ktoré charakterizujú dynamické spoločenské zmeny, začínajúce likvidáciou feudálneho systému a otvorením cesty pre formovanie občianskej spoločnosti.