Publikácia Základy morálnej teológie v dejinnom kontexte I. (Od jej počiatkov po tridentskú reformu) prezentuje, analyzuje a interpretuje základné morálne témy a ponúka zdôvodnenia, prečo je morálny život nevyhnutný. Samozrejme, že rozhodnúť sa pre „morálnosť“ nikdy nebolo, nie je, a ani nebude jednoduché.
Název publikace naznačuje, že jejím předmětem je analýza problému člověka v současném světě. Jedná se o reflexi současného stavu problému, který se dá zachytit výrokem „člověk se stal sám sobě problémem“. Mluvíme-li o současném stavu problému člověka, musíme si uvědomit, že je tento stav výsledkem.
Témy, obsiahnuté v kolektívnej monografii pod názvom Etika a kultúra, sa zrodili z potreby prehĺbiť prirodzený vzťah medzi etikou a kultúrou.
Autori vedeckej monografie sa zaoberajú aktuálnymi psychologickými a výskumnými otázkami pálčivého problému šikanovania v škole.
Práca Idey a vývoj slovenského národotvorného myslenia umožňuje čitateľom oboznámiť sa s mnohými aspektmi národotvorného myslenia, ktorých spracovanie im môže pomôcť sformovať si ucelenejší náhľad na problematiku vývoja slovenského politického myslenia a jeho premeny.
Autor v tomto diele zo systémového hľadiska skúma kultúrny fenomén filozofie a s ním úzko spätý fenomén metafyziky s cieľom zistiť, aké má mať miesto a postavenie filozofia v kultúre a či filozofia napriek pluralite svojich podôb má byť len jedna a má sa v tomto zmysle v dejinách kontinuálne sebaidentifikovať.
Zámerom uvažovania v tejto práci je hľadanie odpovede na otázku, či by sa epistemológia mala naturalizovať. Odpoveď je však iba podmienená a hovorí, že ak chceme v epistemológii dospieť k pravdivým odpovediam na naše otázky o poznávaní, tak by sme mali epistemológiu naturalizovať.
Cieľom predkladanej publikácie je oboznámiť čitateľov – predovšetkým vysokoškolských študentov histórie a politológie, ale aj širšiu čitateľskú verejnosť, zaujímajúcu sa o vzťahy medzi Československou republikou a Spojenými štátmi v prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny – s niektorými kľúčovými udalosťami československo-amerických vzťahov v
Zborník Studia doctoralia Tyrnaviensia 2012 vznikol ako výstup z 2. doktorandského dňa Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa uskutočnil 31. januára 2012 v priestoroch fakultnej auly.
Aby sme si mohli niečo predstavovať, nepotrebujeme to vidieť. Aby mohol moderný vedec hovoriť o mnohých súčasných vedeckých fenoménoch, takisto ich nepotrebuje vidieť. Tak by sa dal v skratke vyjadriť postoj francúzskeho filozofa Gastona Bachelarda k problematike pohľadu, ktorým sa človek priamo zameriava na predmety pred sebou.
Predkladané dvojčíslo periodika Acta Psychologica Tyrnaviensia vychádza pri príležitosti dvadsaťročného pôsobenia Katedry psychológie na obnovenej Trnavskej unvierzite (1992-2012) a prináša aktuálne výsledky vedeckej práce pedagógov a doktorandov Katedry psychológie.
Sambucus zahrnul do svojho ôsmeho zväzku pätnásť štúdií v širokom tematickom i časovom zábere. Aj tentoraz ich poradie neurčil sled písmen abecedy, vek či postavenie autorov, ale viac-menej tematicko-chronologické hľadisko.
Publikácia je textovým výstupom z medzinárodnej doktorandskej konferencie Obraz ako predmet transdisciplinárneho skúmania konanej v dňoch 4. a 5. októbra 2012 v priestoroch Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Pôvod demokracie ako formy vlády siaha k antickým filozofom a prvé demokratické usporiadanie je spojené s mestskými štátmi starého Grécka a republikánskou tradíciou Ríma. V gréckom antickom mestskom štáte bola aj vzhľadom na jeho rozlohu a počet obyvateľov praktizovaná nesprostredkovane a priamou formou.
Trnavská univerzita je (po krátko trvajúcej Universitas Istropolitana 1465 – 67/1491) druhou najstaršou univerzitou na území Slovenska (1635 – 1777) a v čase svojej najväčšej slávy predstavovala jednu z najvýznamnejších univerzít v Uhorsku i v strednej Európe.
Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej v Trnave 26. a 27. októbra 2011
V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý.
Mgr. Peter Labanc, PhD. pracuje ako odborný asistent na katedre histórie FF TU v Trnave so špecializáciou na slovenské stredoveké dejiny. Okrem predkladanej publikácie prispel k výskumu stredovekých dejín Spiša niekoľkými odbornými štúdiami a článkami, ktoré sa zaoberajú otázkami vývoja šľachty, genealógiou viacerých šľachtických rodov a cirkevnou topografiou.
Nový zborník Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity vychádza ako dvojčíslo (XI-XII). Tento fakt už sám o sebe naznačuje bohatú vedeckú produkciu zmieneného pracoviska. Zborník je obsahovo rozdelený na dve časti. Prvá je venovaná pamiatke prof. PhDr. Vincenta Sedláka CSc, ktorého nedožité 80 výročie narodenia si katedra pripomenula 2.
