Kniha profesorky Márie Bátorovej sa zaoberá súčasnými tendenciami a možnosťami teórií skúmania so zameraním na špecifickú a pomerne nepreskúmanú oblasť alternatívnej, disidentskej tvorby 20. storočia. Autorka navrhuje interdisciplinárny výskum – od centrálnej hermeneutickej analýzy konkrétneho textu k autorskej kategórii a ku kontextom.
Predkladaná publikácia patrí k zaujímavým publikačným začiatkom spolupracovníkov pôsobiacich na Katedre pedagogických štúdií Pedagogické fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha.
Využívanie rastlín človekom má dlhú históriu. Je úzko späté s vývojom spoločnosti a jej kultúrnymi tradíciami, so zmenami klímy a prírodného prostredia. Odhaľuje ju archeobotanika, odbor ktorý skúma rôzne typy zvyškov rastlín z archeologických lokalít.
Publikácia Kapušansko v zrkadle času ponúka niekoľko pohľadov do tejto minulosti.
Afirmáciu kultúrnej zmeny v prvej polovici 20. storočia autori a autorky hodnotia a interpretujú „zdola“, na základe kritérií a postupov, ktoré určujú skúmané texty. Berú do úvahy najmä progresívny vektor slovenskej kultúrnej tradície a všímajú si množstvo odlišných a často aj protirečivých dobových predstáv o pohybe „vpred“.
Životné minimum, garantovaný minimálny príjem, minimálna mzda a priemerná mzda, to sú hlavné sociálno-ekonomické kategórie diskutované v tejto publikácii, a to vo vzájomných súvislostiach. Centrálnou kategóriou je práve životné minimum, ktoré má v niektorých skúmaných krajinách EÚ formu garantovaného minimálneho príjmu.
Celoživotnou, konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, ktoré nazýva mŕtvou operou.
Publikácia, ktorá sa dostáva k čitateľovi, je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu.
Ročenka historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Z obsahu: Banskobystrická mestská rada v 16. storočí.
Akademický svet a jeho súčasné problémy Monografia sa zaoberá problémami súčasného rozvinutého akademického sveta.
Kniha o Dr. Pavlovi Blahovi venuje pozornosť doposiaľ dosť opomínanému slovenskému dejateľovi prelomu 19. a 20. storočia, jeho politickej a národnoosvetovej činnosti. Dr. Pavel Blaho bol lekár, ktorému prioritne nešlo o politickú kariéru, ale o duchovné a materiálne pozdvihnutie slovenského národa.
Publikácia zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu.
Kódex Mestského a banského práva mesta Štiavnica zachovaný v prepise z polovice 16. storočia, pôvodne z roku 1237. Na základe analýzy jeho preambuly, ktorú pripojila a potvrdila kancelária uhorského kráľa Belu IV., na území dnešného mesta Banská Štiavnica mimo pôvodného banského mesta s názvom Bana vzniklo súbežné centrum baníckeho podnikania s názvom Štiavnica.
Monografia reflektuje špecifickú líniu literárnej moderny, ktorej centrom sa stáva rozporuplné bytie moderného subjektu, pociťujúceho určitý deficit.
Zborník Slovanské nárečia v čase a priestore (Jazykovedné štúdie XXXVIII) je venovaný uznávanej slovenskej dialektologičke prom. fil. A. Ferenčíkovej, CSc., ktorá v roku 2020 oslávila svoje významné životné jubileum. Zborník obsahuje 25 štúdií od domácich a zahraničných autorov v slovenčine, češtine, poľštine, ruštine, ukrajinčine, slovinčine a macedónčine.
Ladislav Čavojský (1932 – 2014) patril ku generácii prvých vysokoškolsky vyštudovaných slovenských divadelných vedcov. Jednou z konštantne prítomných línií v jeho výskume boli analýzy uvádzania inonárodnej drámy do nášho kultúrneho kontextu.
Prírodné liečebné kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka sú prvým a zatiaľ jediným príkladom obnovy zaniknutých kúpeľov na Slovensku v nových spoločensko-ekonomických podmienkach.