Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy.
Antológia Podoby autobiografickej literatúry 19. storočia (pripravená Ivanou Taranenkovou) prináša memoáre a prozaické texty s autobiografickou intenciou, ktoré špecifickým spôsobom komplementarizujú vývin slovenskej romantickej a relistickej literatúry 19. storočia.
Básnik, publicista, redaktor a vydavateľ, prekladateľ, tvorca poézie pre deti Ján Smrek (1898 – 1982) je vnímaný ako najvýznamnejší predstaviteľ vitalizmu a senzualizmu v slovenskej poézii prvej polovice 20. storočia.
Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie.
Slovenská literatúra 19. storočia predstavuje rozsiahly korpus diel vznikajúcich v priebehu tzv. dlhého 19. storočia. Sú to texty, ktoré ich tvorcovia napísali na poetologickej línii od klasicizmu až po modernu, odzrkadľujúce nielen formovanie národn ého a literárneho jazyka, presun v chápaní autorského subjektu...
Antológia Krátka próza druhej polovice 19. storočia prestavuje žáner krátkej prózy (poviedka, besednica, fejtón kresba, črta, žánrový obrázok, humoreska), ako sa rozvíjal v slovenskej literatúre druhej polovice 19. storočia.
Mladý maďarský prozaik Gábor Kálmán sa slovenským čitateľom predstavuje súborom krátkych próz, ktoré svojimi návratnými motívmi tvoria bezmála ucelený román.
Antológia predstavuje mesianizmus ako samostatný umelecký smer rozvíjajúci sa v kontexte slovenského romantizmu od konca štyridsiatych a najmä v päťdesiatych rokoch 19. storočia. Ukazuje ho ako smer, ktorý disponoval osobitým, špeciálnym jazykom.
Ríša práva, ktorá je jednou z najdôležitejších prác v rámci filozofie práva, sa po prvý raz dostáva k čitateľom v slovenskom preklade Dezidera Kamhala. Popredný americký filozof Ronald Dworkin v nej predstavuje svoju teóriu morálneho odôvodnenia práva, ktorá spája či prepája osobnú morálku, právne zdôvodnenie a politickú legitimitu.
Vďaka výbornému prekladu Miroslava Marcelliho sprístupňujeme v edícii Exempla iuris slávne Perelmanove dielo Právna logika. Právna logika skúma teórie právneho usudzovania a právnu argumentáciu od čias Napoleonovho zákonníka až po súčasnosť. Zaoberá sa antinómiami v práve a poukazuje na špecifiká právneho usudzovania.
Útla, no obsahovo veľmi hodnotná kniha historika Mosesa I. Finleyho pozostáva z troch prednášok, ktoré autor predniesol v USA v r. 1972 a z dvoch neskoršie publikovaných statí, ktoré dopĺňajú rozšírené vydanie z r. 1984.
Vďaka výbornému prekladu Teodora Münza sa ku slovenským čitateľom dostáva časť diela Vôľa k moci nemeckého filozofa Friedricha Nietzscheho. V časti Vôľa k moci ako poznanie aplikuje autor koncept vôle k moci na oblasť teórie poznania.
V roku 1598, keď je svätá inkvizícia považovaná za bežnú súčasť života, vydáva sa istý španielsky karmelitán – sám aktívny inkvizítor – s viacerými spolupútnikmi do Ríma, aby na vlastné oči videl toho Jediného, kto má právo „zväzovať“ a „rozväzovať“. Okrem toho má tajné poslanie: preskúmať metódy talianskych dominikánov.
Voľne spracovaný príbeh známy z Pamätí Giacoma Casanovu – dobrodružstvo, aké čakalo na vychýreného zvodcu po úteku z olovených komôr benátskych. V tomto príbehu sa autor pokúša nahliadnuť do vnútorných pochodov presláveného milovníka, ktorý postupom rokov ako bezzubý lev stojí zoči-voči otázke zmyslu lásky v živote človeka.
Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované.
Slovenské vydanie Rawlsovej práce Právo národov je doplnené o štúdiu Revidovaná idea verejného rozumu, ktorá bola súčaťou rozšíreného vydania Práva národov z roku 1999. Rawls vychádza z toho, že „národy“(peoples) a nie štáty sú základnou jednotkou skúmania.
Hlavné postavy rozprávaní sú introvertné osobnosti, ktoré nenachádzajú skutočné žitia, správania sa, nenachádzajú autentický smer konania a ktoré sa aj napriek svojej beznádejnosti pokúšajú zachovať si svoju ľudskú dôstojnosť.
