Výhľad na strieborné smreky

Hlavné postavy rozprávaní sú introvertné osobnosti, ktoré nenachádzajú skutočné žitia, správania sa, nenachádzajú autentický smer konania a ktoré sa aj napriek svojej beznádejnosti pokúšajú zachovať si svoju ľudskú dôstojnosť. V nepozornom okamihu sa však pohár prevrhol, mlieko lejúce sa na stôl začína pomaly kvapkať na podlahu a zrazu je všetko modré, ešte aj poletujúce perie holuba po zrážke so stenou, chladné modré.

Spisovateľská askéza Józsefa Gazdaga (Košice, 1977) má jasne rozoznateľný cieľ: objavovať a opísať hraničnú fázu ľudského bytia, ktorú si nikto iný v súčasnej maďarskej literatúre netrúfa spracovať, a ak áno, nerobí to s takou vervou ako on. Deväť sugestívnych, znepokojujúcich, istou rukou napísaných poviedok o strate životných perspektív predstavuje azda nakompaktnejšiu, starostlivo vybudovanú prozaickú zbierku v maďarčine v novom tisícročí.

Zbierka získala Cenu Sándora Bródyho za nejlepší prozaický debut roka 2005, Cenu Imreho Madácha za najlepšie literárne dielo v maďarčine na Slovensku v roku 2005, Cenu Posonium za debut za rok 2005.