Marenčin PT je rodinné vydavateľstvo so širokým portfóliom, v ktorom prevažuje literatúra faktu.
Výnimočným vydavateľským počinom je edícia Bratislava – Pressburg, v ktorej doteraz vyšlo vyše sto titulov. Cenná je najmä tým, že uchováva historickú pamäť o multietnickom a multikultúrnom Prešporku, o jeho lokalitách a osudoch ľudí zviazaných s týmto mestom. Tie knihy obsahujú aj vzácny obrazový materiál – stovky starých fotografií a pohľadníc zachytávajúcich miesta, ktoré už dnes neexistujú, alebo sú celkom iné. Autormi prvých kníh boli Karl Benyovszky a Tivadar Ortvay.
V ponuke okrem literatúry faktu nájdete, filozofiu, romány, detektívky, trilery, humor, kuchárky či tému víno.
Medzi ďalších významných autorov, ktorými sa môže vydavateľstvo popýšiť patria Albert Marenčin, Fedor Malík, Dana Hlavatá, Gustav Murín, Ivana Dobraková, Martina Monošová, Michal Hvorecký a mnohí ďalší. Zo zahraničných autor sem patría Henning Mankell, Amelie Nothombová či Yehuda Lahav.
Príbeh Uli je naplnený láskou k mladému právnikovi, tragédiou, profesionálnym úspechom aj utrpením v koncentračnom tábore. Detstvo prežila bez otca, matka pracovala vo Vysokých Tatrách. Spolu s bratmi žila u starých rodičov. Po štúdiách na učiteľskom ústave odišla za prácou do Užhorodu. Tu zažila mrazivú zimu, chudobu, tragické životné osudy detí a ich rodičov.
Zoznámili ste sa už niekedy cez internet?
Psychologický román s detektívnou zápletkou unáša čitateľa do Spojených Arabských Emirátov, kde spoločne s Evou nazrie do duše dubajských rezidentov i samotnej hrdinky. Eva sa prostredníctvom komplikovaného vzťahu s partnerom vracia k nemilým spomienkam na svojho otca a rodnú krajinu.
Vojnová Bratislava rozpráva príbeh o architektúre a meste, budovanom v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Cieľom knihy Vojnová Bratislava, však nie je súdiť neprávosti či osobné tragédie, ktoré prežili obyvatelia Bratislavy počas druhej svetovej vojny.
Kto rozhoduje o tom, čo robíme? Sme zodpovední za svoje činy, alebo sme len obeťami okolností?
Edko a Dodko, dvaja predškoláci, zdanlivo žijú rovnako, ale - Edko sa zdravo stravuje a Dodko nie. Preto býva častejšie chorý. Vtedy ho občas starí rodičia strážia doma a spolu s chlapcami sa rozprávajú o prírode, o živote, o tom, ako funguje naše telo, orgány, prečo sa treba zdravo stravovať. Cukroš Hundroš je postavička, ktorú dospelí nevidia ani nepočujú.
Z identity sa nedá vystúpiť ani utiecť, pretože tvorí stred našej integrity. Eseje Dany Podrackej načierajú do hlbín slovenskej identity. Originalita kultúry má svoju tvár, za ktorou sa ukrývajú známe i neznáme tváre histórie. Autorku zaujímajú myšlienky, postoje a činy tých, ktorí sa spolupodieľali na duchovných dejinách Slovákov.
Diplomat Štefan Osuský patrí k takým osobnostiam našich dejín ako boli Vavro Šrobár či Imrich Karvaš. Po zákroku Uhorského ministra školstva Apponyiho odišiel študovať do Spojených štátov. V Amerike získal vysokoškolské vzdelanie a pohyboval sa prevažne medzi slovenskými krajanmi. Aktívne podporoval vznik Československej republiky.
Čo potrebuje slušný človek na to, aby totálne zlyhal?
V skorých ranných hodinách privolajú kapitána Dávida Meiznera na miesto činu. Obeť našli v chatovej oblasti neďaleko Košíc. Bola brutálnym spôsobom dobitá, znásilnená a uškrtená. Stopy privedú Dávida a jeho kolegyňu Emu do malej dediny pod Tatrami, kde sa mladá žena narodila.
Dvadsať príbehov o pamätihodnostiach Prešporka-Bratislavy. Zaujímavosti o kráľovskej pokladnici či o zasadaní uhorského snemu, o oslave víťazstva nad Turkami, o Kalvárii, o rozlúčkovej kaplnke, o kaplnke sv. Rozálie v Lamači, o cintoríne v záhrade kláštora, o prepriahacích staniciach a zájazdných hostincoch, zaujímavosti z Podhradia, a ďalšie.
Akčný príbeh z alternatívnych slovenských dejín je druhou časťou knižnej ságy tajomného autora. „Nové jánošíkovské dobrodružstvo vás treskne valaškou ešte silnejšie než to prvé. Delikátna záležitosť – po všetkých stránkach. Bujará oslava imaginácie, hravej kreativity a potešenia z príbehu.
Tri novely zLotta, Dom a Mesto. O živote súčasných mladých ľudí s množstvom intertextuálnych odkazov i iných návykových látok. Autorka rieši ich aktuálne „problémy“ – osamelosť, odcudzenosť, sklony k závislostiam, hľadanie rôznych skratiek, snahu zapáčiť sa spoločnosti v protiklade s nemožnosťou splniť rôzne očakávania a nároky.
Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť.
Kniha Sobibor – tábor smrti (dejiny a odkaz) vznikla pri príležitosti 75. výročia povstania väzňov v tábore smrti Sobibor a následného zničenia tohto miesta hrôzy. Toto miesto má osobitný význam pre Slovensko, pretože práve tu bolo zavraždených najviac slovenských Židov.
Príbeh na hranici sci-fi predstavuje metaforu totalitného režimu, jeho zrútenia a opätovného úspešného návratu v ešte agresívnejšej podobe. Pod ostrovom a jeho tzv. Ľudovým režimom si môžeme predstaviť fašizmus, komunizmus alebo aj skorumpovanú polodemokraciu, pretože princíp zla a lojality voči zlu ostáva rovnaký.
Niekedy robíme rozhodnutia, o ktorých si myslíme, že sú správne. V skutočnosti však nie sú správne. A nie sú ani naše. Niekedy žijeme celý život v klame, ktorý sme prijali, lebo to bolo ľahšie, atraktívnejšie alebo sa to od nás očakávalo. Niektorí to robia vedome. Iní to radšej nechcú vedieť. Pochopenie však príde, akokoľvek sa bránime.
Píše sa rok 1531. Ples u vojvodkyne Diany de Poitiers sa neskončil podľa jej predstáv. Nielenže sa nepodarilo zistiť, kto neznáma šľachtičná je, ale náhle niekam zmizla. Jej totožnosť dokáže objasniť len samotný kráľ, František I., ale ten váha, aby nespôsobil škandál.
Čo urobíte, ak zistíte, že vašu najlepšiu priateľku podvádza manžel? Máte sa do toho zamiešať, alebo sa radšej tváriť, že o ničom neviete? Je nutné jej za každú cenu povedať pravdu? Čo ak by radšej ďalej žila vo svojej bubline, ktorú považuje za realitu?
Mila bola mníška, ale opustila kláštor. Aj keď od detstva túžila po mníšskom habite a chcela milovať iba Boha, zamilovala sa do Ondreja. Nasťahovali sa do bytu na sídlisku v malom meste a Mila si zvykala na život v domácnosti. Pridala sa k Svedkom Jehovovým, občas sa objavila na ulici a ponúkala náboženskú literatúru.