Keď človek dosiahne istý vek, nie je jeho pripomenutie netaktnosťou, skôr naopak, stáva sa pripomienkou čohosi výnimočného a dôležitého. V roku 2011 sa pozoruhodného veku dožíva významná osobnosť slovenskej historiografie profesor Richard Marsina. Jeho životný príbeh je vlastne príbehom modernej slovenskej historiografie, najmä tej medievistickej.
V dňoch 26.-27. októbra 2011 v rámci každoročnej vedeckej konferencie, organizovanej Katedrou dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod názvom Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach vyšiel zborník príspevkov z predchádzajúceho ročníka. Zborník je venovaný 375. výročiu založenia Trnavskej univerzity (1635-2010).
Kolektívna monografia k sa zaoberá niektorými základnými otázky slobody. V prvej kapitole R. Kišoňová sa zaoberá niekoľkými vybranými charakteristikami základných slobôd a ich prioritami. Priorita slobody predovšetkým znamená to, že prvý princíp spravodlivosti prisudzuje základným slobodám osobitý status.
Publikácia je druhým, doplneným vydaním vysokoškolskej učebnice zameriavajúcej sa na teoretické aspekty psychologickej diagnostiky. Autor v úvode definuje základné pojmy a prístupy v rámci psychodiagnostiky a predstavuje historické a spoločenské súvislosti psychodiagnostiky.
Riešitelia grantovej úlohy VEGA č. 1/0213/10, ktorej témou je Fenomén krásy v reflexii ruského a slovanského myslenia 20. storočia sa v prvej etape vedeckovýskumného riešenia sústredili na Slovanské motívy krásy v etike, estetike a morálnej filozofii.
Zborník Studia doctoralia Tyrnaviensia 2011 vznikol ako výstup z 1. doktorandského dňa Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa premiérovo uskutočnil 11. mája 2011 v priestoroch fakulty.
Jana Trajtelová (1983) vyštudovala filozofiu na Trnavskej univerzite v Trnave, kde tiež získala doktorát z filozofie za prácu venovanú fenomenológii západnej mystiky. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie Trnavskej univerzity.
Koncom novembra tohto roku sa dožíva šesťdesiatich piatich rokov klasický filológ, neolatinista, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg profesor Daniel Škoviera.
Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký.
Naša spoločnosť sa sama zvykne charakterizovať pomocou prívlastkov „tolerantná“, „kritická“, či „otvorená“. S týmito hodnotami, ktoré v nezanedbateľnej miere formujú súčasné vedomie verejnej mienky, sa nevyhnutne spája averzný postoj voči predsudku.
Konferencia ministrov zahraničných vecí Veľkej trojky, zasadajúca v októbri 1943 v Moskve, dospela okrem iného k dohode o potrebe vytvorenia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval tesnejšiu spoluprácu medzi USA, ZSSR a Veľkou Britániou v oblasti skúmania európskych otázok, vznikajúcich z vývoja vojny.
Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych mysliteľov 20. storočia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhľadom, ktoré môžeme nazvať aj teo-filozofiou.
Problematika svedomia sa dotýka každého z nás – bez rozdielu rasy, vierovyznania, vzdelania, profesie, záujmov, túžob, či životného štýlu. Každý z nás stojí ako osoba uprostred interpersonálnych vzťahov a je oslovený po mene zaujať stanovisko, postoj, vysloviť názor – formulovať rozhodnutie.
Mgr. Martin Tibenský, PhD. pracuje na katedre histórie Filozofickej fakulty v Trnave ako odborný asistent so zameraním na slovenský stredovek. Vo svojich doterajších prácach sa zaoberal regionálnymi dejinami trnavského okolia a samotného mesta Trnavy. Hrad Červený Kameň bol centrom jedného z najdôležitejších panstiev na úpätí Malých Karpát.
Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry.
Problematika šikanovania v interpersonálnych vzťahoch mládeže patrí medzi stále aktuálne fenomény pedagogicko-psychologickej teórie i praxe. Záujem o tento fenomén neutícha ani v súčasnosti, nakoľko prejavy agresivity mládeže nie sú na ústupe. Šikanovanie má mnohotvárnu podobu, na ktorú veľmi výstižne a odborne upozorňuje predložená publikácia.
Bergsonov vplyv na kultúru najmä v prvej tretine 20. storočia bol rozsiahly. Nadchol literárnych modernistov, odvolávali sa naň talianski futuristi, surrealisti, pragmatisti, kriticky sa s ním vyrovnával Einstein a súdobá fyzika, rovnako neskorší fenomenológovia Merleau–Ponty, P.Ricoeur, postštrukturalista J. Deleuze a mnohí ďalší.
Téma identity človeka, zvýrazňujúca dynamiku osobnej jedinečnosti, je v 21. storočí diskutovanou témou. Zo skúsenosti vieme, že identita sa najviac modifikuje v životných napätiach a v stretoch medzi nadčasovosťou a dejinnou podmienenosťou. Avšak, aj na takéto skúsenosťou overené afirmácie existujú variabilné názory.
Prítomný zborník Studia historica Tyrnaviensia je v poradí už deviatym zväzkom historických štúdií Katedry histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a podobne ako tomu bolo v prípade minulých zväzkov, reprezentuje čiastkové výsledky vedecko-výskumných úloh členov tohto univerzitného pracoviska, jeho doktorandov i externých spolupracovníkov.
Problém slobody možno do určitej miery objasniť iba tak, keď fenomén slobody uchopíme, porozumieme a skúmame celostne a keď ho analyzujeme z viacerých komplementárnych základných hľadísk. Tento prístup sa ukázal ako schodná cesta na prekonávanie rôznych apórií v otázke slobody. Keď sa spýtame na slobodu, o čom je vlastne reč?
