Tajne vysvätení kňazi zo Spoločenstva Fatima vydali svedectvo o dobe,o živote prenasledovanej cirkvi, o svojej tajnej kňazskej vysviacke. Sú to títo muži:
Keby si bol boh, pred stvorením človeka, uvedomil osudy mnohých z ľudí, bol by od svojho zámeru upustil.
„Myšlienky moje, vypúšťam vás do sveta s láskou ako bubliny do vetra. Snáď vás niekto nájde, komu prinesiete radosť.“ Túto knihu netreba čítať naraz, nie je to román, ani novela. Stovky postrehov, myšlienok, vyvierajúcich z reálneho života, prezrádzajú hlbokú spätosť autora so starosťami, obavami i túžbami jednoduchých ľudí.
Kniha je presvedčivým dokumentom, duchovnou inšpiráciou, živým a priam fotograficky verným obrazom prostredia, ale aj hlbokým pohľadom do duše, myslenia a cítenia ľudí nevinne trestaných za komunistickej hrôzovlády – väzením a nútenými prácami v uránových baniach v Jáchymove.
Knižočku praktického formátu s každodennými zamysleniami dal dokopy Anton Srholec po tom, ako uverejňoval na pokračovanie v Katolíckych novinách krátke, meditatívne úvahy. „Myšlienky som adresoval neznámym, ešte neexistujúcim čitateľom, lebo som nevedel, či vôbec budú niekedy uverejnené.
Nádherné zveršované dobrodružné rozprávanie malého ježka Feška a jeho tímu. Nie je to obyčajný tím, ale záchranný. A čo všetko musia urobiť a s čím alebo s kým zápasiť? To sa dočítate v tejto neveľkej, ale milej knižočke. Ak sa začítate, máte chuť veršovať aj svoje každodenné príhody...
Autor románu Alfonso, vlastným menom Alfonz Lukačin, autor viacerých noviel, románov a poviedok, v poslednom románe Mastarna – Servius tulius opäť načrel do histórie Etruskov a Rimanov. Napínavý príbeh druhého rímskeho kráľa etruského pôvodu je plný bojov, nepokojov a následných zmien rímskej spoločnosti.
A je tu pokračovanie príbehov odvážneho ježka Feška. Tentokrát viac na „chlapčenskú“ tému. Príhody, nezbedy i všetky zachranárske akcie i ponaučenia sú opäť podané v pekných rýmovačkách. Celá knižočka je doplnená milými autorovými kresbami. Neodložíte, kým neprečítate...
Slávením Eucharistie lámeme ducha doby, ktorý nás núti pozerať sa na hodinky a mať zo všetkého nejaký úžitok. Vytvárame tak priestor, v ktorom nemusíme nič prinášať, nič dokazovať a v ktorom nemusíme podávať žiaden výkon.
Pomazanie chorých, sviatosť útechy a nehy – S chorobou a smrťou nie je ľahké vyrovnať sa. No môžeme v nich stretnúť Boha, ktorý trpí, ale aj ktorý lieči. Pomazanie chorých nám chce ukázať, že choroba môže byť bránou, ktorou vstúpi Boh, aby náš život uzdravil a premenil.
Jednotlivé analýzy vývoja ľudskej spoločnosti v reálnom čase umožňujú konštatovať, že faktorom ktorý ho najviac ovplyvňuje je proces jej globalizácie. Tento proces, je objektívne založený na možnosti využívať prínosy rozrastajúceho sa univerza ľudských poznatkov.
