Kaddáfího režim mu ukradol otca a spravil z neho vyhnanca. Dvadsaťpäť rokov nevidel svoje mesto, svoje ulice, svoj rodný dom. Teraz, keď diktatúra padla, rozhodol sa vrátiť. Žije ešte jeho otec? A ak zomrel ako a kedy?
Štvornásobná vražda, ktorá premenila americký sen na nočnú moru. Tento hrozný zločin sa stal námetom pre jednu z najslávnejších literárnych reportáží na svete. Reportáž je detektívka bez fikcie. O knihe Chladnokrvne svetoznámeho amerického spisovateľa Trumana Capoteho to platí dvojnásobne.
Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku. Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Detstvo plné útrap prežité v sociálne i kultúrne limitovanom prostredí chudobnej severofrancúzskej dediny Hallencourt. Nie je to však len príbeh detstva a dospievania poznačený postupne odhaľovanou homosexualitou hlavného hrdinu.
V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení. Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom, povedal o svojej knihe Artur Domosławski.
Za jedinú báseň sa dostal do väzenia. Liao I-wu sa postavil totalitnej vláde a stal sa nepriateľom ľudu. V júni 1989 tiekla na pekingskom námestí Tchien-an-men krv doslova potokom, čínsky režim tu tvrdou rukou zakročil proti protestujúcim občanom. Mladý básnik si vtedy povedal, že svoj hnev a bezmocnosť premení na verše.
Bravúrne rytmická, komická, delirická i tragická kniha Alaina Mabanckou sa odohráva v malom bare s názvom Na sekeru sa nedáva v konžskom hlavnom meste Brazaville. Hlavný hrdina, známy ako Rozbitý pohár, tu utápa svoju ľútosť v hektolitroch červeného vína, no predovšetkým snaží sa napísať knihu. Zásadnú knihu!
Příběh o Bosně. A taky o kostech, které hledají svá jména i tváře. Kostech z masových hrobů, z hlubokých jeskyň i ze studní. Kostech zavražděných. Bosna, léta devadesátá. Zemi, jen málo vzdálenou, ničí válka, etnická nenávist a masové vraždy jak z období druhé světové války.
Miliardy dolarů z íránské ropy léta putovaly na bláznivé zbrojení a luxusní život šáha Rezáa Pahlavího. Někdy až dětsky naivní přístup panovníka této obrovské a mocné země k vládnutí by byl možná i úsměvný, kdyby ruku v ruce s jeho touhou po bohaté a silné zemi nekráčel krutý teror a vězení plná mučených odpůrců.
„Když se do bílé polevy dostane byť jen jedna kapička jiné barvy, už nikdy nebude sněhobílá. S lidmi je to stejné.“ Takto učí královna Ku-klux-klanu malé děti, jak správně připravit vánoční dort. Co je to vlastně Ku-klux-klan a jak je vůbec možné, že myšlenky nepatřící do 21. století jsou stále živé a v rozkvětu?
Vítejte v Miedziance (Kupferbergu) v česko-polském pohraničí, městečku, které neexistuje. Polský reportér Filip Springer přes dva roky hledal odpověď na otázku, jak je vůbec možné, že město se sedm set let dlouhou historií a hornickou tradicí jednoduše zmizí z map i ze světa. Může za to ruská těžba uranu v letech 1948–1952?
Padesát kapitol formou reportáží, rozhovorů, kritických esejů a osobních reflexí přibližuje tragické chvíle bosenského lidu v letech 1992 - 1996 a sugestivně líčí příběhy sarajevských intelektuálů i všední starosti prostých obyvatel.
Tohle je příběh o Japonsku, zemi, kde vychází slunce a hrozba katastrof je každodenní realitou. Běžný život tady doprovází neustálý stín smrti a člověk nemá jinou možnost než tento fakt přijmout. Kniha Katarzyny Boni Ganbare!
Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.
Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí?
„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?
Witold Szabłowski hovorí, že sme ako tancujúce medvede. Nie, nie je to žiadna nová „darwinovská“ teória. Akt oslobodenia cvičeného medveďa je jeho metaforou vývoja spoločnosti v strednej a južnej Európe po páde komunistických režimov.
Turecko, obrovská krajina roztrhnutá na dve polovice, dva nezmieriteľné a diametrálne odlišné svety. Západ a Východ, Európa a Blízky Východ, svetská každodennosť a konzervatívny Islam. Totálna schizofrénia.
Litva, Spiš a Ukrajina. Čo spája vrcholy tohto zvláštneho trojuholníka?
Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči?