Tvorba Jaroslava Klusa (1971) je rôznorodá. Okrem divadelných hier, básnických zbierok a poviedok sa prezentoval aj románmi Hodina vlka (2015) a Pseudologia phantastica (2017), za ktorý získal prémiu Literárneho fondu a cenu PEN klubu.
Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou "vzorkou" etáp, resp.
Cestopis jedného z najbravúrnejších epikov všetkých čias sprítomní čitateľom atmosféru Afriky, Arabského sveta a ostrova Zanzibar na začiatku deväťdesiatych rokov devätnásteho storočia.
Prozaička, prekladateľka a publicistka Viera Švenková vydala dvadsaťšesť kníh, z ktorých zaujali najmä zbierky poviedok, na ich námety vznikol poviedkový televízny film Prstienky z kukučiny. Poviedky reprezentujú autorkinu tvorbu aj v zahraničí, boli preložené do jedenástich jazykov.
Teofil Klas (vlastným menom Jozef Zavarský, nar. 1940)) patrí od svojho vstupu do literatúry k popredným predstaviteľom slovenskej duchovno-kresťansky orientovanej tvorby. Vydal viacero básnických zbierok.
Už názov zbierky vyvoláva v čitateľovi otázku. VŠETKO?
Kniha je venovaná farárovi zo Žakoviec Mariánovi Kuffovi za duchovnú mobilizáciu slovenského národa zasväteného Sedembolestnej Panne Márii Patrónke Slovenska. Je to poďakovanie za jeho úspešný modlitbový zápas pomocou najmocnejšej zbrane na svete - svätým ružencom v ruke za odmietnutie Istanbulského dohovoru Národnou radou Slovenskej republiky.
Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána - otca Alberta - syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec.
Stret civilizácií kresťanského kríža a islamského polmesiaca v zrkadle súčasnosti Historické populárno-vedecké dielo, ktoré po prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry podáva celistvý a mnohostranný pohľad na prelomovú udalosť v európskych dejinách na ťaženie najväčšej armády, akú sa podarilo vtedajšiemu osmanskému impériu zhromaždiť v 17. stor.
Martin Chudík (1988) knižne debutoval básnickou zbierkou Ukryté v dotykoch (VSSS, 2013), ktorá získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut. Nasledovali básnické zbierky Cestovný (ne)poriadok (VSSS, 2015) a Precitnúť (VSSS, 2018).
Alexander Halvoník (1945) je literárny kritik, prozaik, publicista, autor literatúry pre deti a mládež, prekladateľ. Výbery z jeho literárnej publicistiky vyšli roku 2004 a 2014 pod názvom Premeny I a Premeny II. V autorskom prerozprávaní vydal orientálne Rozprávky z tisíc a jednej noci (1994).
Martin Prebudila sa narodil v roku 1960 v Obrenovci (Srbsko), žije a tvorí v Starej Pazove a pracuje v Novom Sade. Vyšlo mu sedem básnických zbierok, napísal aj dve knihy poviedok a dva romány. V roku autorovho životného jubilea vychádza kniha s jeho vybranými a novými básňami pod mnohovýznamovým názvom Všetko je svetlo.
Chorobne senzitívne, až z "normálu" vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu.
Goran Đorđević je básnik početnej generácie srbských básnikov narodených po 2. svetovej vojne. Narodil sa roku 1952 v obci Kolari pri Smedereve, meste na Dunaji, so známou pevnosťou (rozprestiera sa na takmer 13 hektároch), ktoré bolo posledným sídelným mestom stredovekého Srbska a ako posledné padlo do rúk Turkom.
V samom názve Scherzo amabile sa nádherne zrkadlí obsah i spôsob napísaného, ako aj špecifický prístup k téme, o ktorú sa autor chce deliť s čitateľom.
Advent života (2020) je básnické dielo bytia a žitia nastupujúcich generácií krízových manželstiev na skúšku, života vo veľmocami rozvrátenej civilizácii zániku národov a planéty. Život v sociálnom a komunikačnom predele medzi životom a hlbinami iba nádejí, hmlovín nad obzormi budúcnosti.
Doterajšia tvorba J. Š. Kuzmovej (1947 2020), podobne ako nová zbierka V mesačnom oratóriu alebo Čas čakania, je poznamenaná fascináciou myšlienkami a celou osobnosťou F. M. Dostojevského, ktorému sa autorka dlhodobo venovala aj vo svojich literárno-teoretických prácach, pričom sa zameriavala hlavne na metafyzické a etické motívy v tvorbe ruského klasika. J. Š.
Milovan Vitezović (nar. 1944 v Srbsku) píše básne, romány, eseje, literárne kritiky, aforizmy, filmové a televízne scenáre. Vyšlo mu viac ako štyridsať kníh vo viac než dvesto vydaniach.
Prvý z Martinčanov trúfalo prerazil hranice Slovenska všetkými zámorskými smermi. Vladimír Ladislav Hurban, slovenský spisovateľ a prekladateľ, syn Svetozára Hurbana Vajanského, bol jedným z prvých Slovákov - diplomatov v službách Československa. Autor monografie ho vidí ako politika s dušou klaviristu a básnika s dušou diplomata. V. L.
