Vlajka Sovietskeho zväzu sa tu v dvadsiatom storočí roztrhala na desiatky drobných kúskov. Čečensko, Ingušsko, Abcházsko, Osetsko a mnohé ďalšie uznané i neuznané krajiny a krajinky. Vitajte na Kaukaze – neznámej planéte na mape sveta. Územie medzi Čiernym a Kaspickým morom obývajú po stáročia desiatky rôznych národov s vlastnými jazykmi, dejinami i kultúrou.
"Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa.“ Joanna Connors mala tridsať rokov, keď jej neznámy muž priložil k hrdlu nôž a prinútil ju k sexu. Po dvadsiatich rokoch nevysloviteľných tráum sa rozhodla bojovať a tohto človeka nájsť.
Uzávierky fotoaparátov zbesilo cvakajú, pretože ľudská bieda je fotogenická. A exotická. Dobrovoľníci s klincami v dlaniach visia na krížoch. Cvak! Deti bez strechy nad hlavou prespávajú na manilskom cintoríne. Cvak!
V susednom dome žije muž, ktorý zavraždil vašich rodičov. Stretávate sa každý deň. Mlčíte, pretože aj vaše deti majú krvavé ruky. Taká je realita života po rwandskej genocíde – nežijú tu len obete, ale aj kati. A ich potomkovia. Jean Hatzfeld sa v knihe Stratégia antilop pokúša zistiť, ako funguje spolužitie obetí a katov, vrahov a pozostalých.
Takúto knihu o Afrike ste ešte nečítali!
„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński. Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny.
Posvätné prostitútky, tanečníci, do ktorých sa prevteľujú bohovia, kŕmiči lebiek i mníška, ktorá sa dobrovoľne vyhladuje na smrť. To nie sú obrázky z ďalekej minulosti, ale zo súčasnej Indie. Vykročíte po rušnej modernej ulici veľkomesta a o pár minút ste v celkom inom svete.
Uverili. A rozhodli sa. Opustili rodinu i domov a odišli do Sýrie, aby bojovali na strane ISIS za svojho boha a za svoju vieru. Dve sestry. Ešte takmer deti. Asne Seierstad, autorka fenomenálneho dokumentárneho románu Jeden z nás o nórskom teroristovi Andersovi Breivikovi prichádza s novou strhujúcou knihou.
Máte príliš krátke nohavice – zbičovať! Vlastníte mobilný telefón – odťať hlavu!
Jeden je agent vietnamských komunistov, druhý slúži juhovietnamskému demokratickému režimu. Sú dvaja a pritom je len jeden. Rozštiepená osobnosť i rozštiepená myseľ dvojitého agenta. Schizofrénia, alebo absolútna prispôsobivosť?
Dokonalá dovolenka, exotický zážitok, objavovanie neznámeho. A na druhej strane ukrutná bieda, vykorisťovanie, likvidácia životného prostredia. Čo spája tieto dva odlišné svety?
Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.
Miliardy dolárov z iránskej ropy putovali dlhé roky na roztopašné zbrojenie a luxusný život šacha Rezu Pahlavího. Niekedy až detsky naivný prístup panovníka tejto obrovskej a mocnej krajiny k vládnutiu by bol možno aj vtipný, keby ruka v ruke s jeho túžbou po silnej krajine nešiel aj krutý teror a väznice plné mučených odporcov.
Predstavte si príbeh určený pre zabudnutie, príbeh, o ktorom ste nikdy nemali počuť ani čítať, veď v zabudnutí a samote starne aj jeho hrdinka. Príbeh, presvetlený prírodou a slobodou, ktorú tak živelne zosobňuje, príbeh v plnej obraznosti, aká fascinuje a provokuje predstavy umelcov. Je to príbeh o prekliatom básnikovi.
Pred takmer desiatimi rokmi začal spontánne odoslaným emailom dialóg dvoch mužov, ktorých osud snáď nemôže byť viac rozdielny. Fedor Gál s presvedčením, že dialóg je nutný za každých okolností, prináša konfrontáciu s národným socialistom Matejom.
Oslo, 22. júl 2011, 77 mŕtvych ľudských bytostí zabitých jediným človekom s jasnou víziou a presvedčením. Jediný deň, ktorý navždy zmenil dejiny Nórska, zasial obavy do jeho obyvateľov a zmenil životy desiatkam dotknutých rodín.
Čo vlastne vieme povedať o Afrike?
Čo sa stane s človekom, keď padne impérium? A čo sa stane so všetkou tou vierou, ktorú v sebe mali milióny? Vyparí sa? A dá sa vôbec zo dňa na deň začať veriť niečomu inému?
Dve krvavé koloniálne vojny, ktoré vyústili do diktatúry Ramzana Kadyrova pod patronátom Vladimira Putina – taká je cena, ktorú zaplatilo Čečensko na prahu 21. storočia za svoje vzopretie a volanie po samostatatnosti. Spisovateľka a reportérka Irena Brežná bola pri tom od začiatku.
Vojnový reportér Wojciech Jagielski sa zúčastnil ozbrojených konfliktov v Afganistane, Tadžikistane, Čečensku a Gruzínsku, na základe ktorých napísal 7 literárnych reportáží.