Prózy Alty Vášovej, charakteristické reflexívnosťou, metaforickosťou a špecifickou syntaxou, často zvláštne rytmizovanými pasážami, v poslednej dobe ešte výraznejšie inklinujú k premosťovaniu medzi autobiografickým a aktuálnym dobovým kontextom – či už prostredníctvom ironizovania či vnútorne zaujatého, zapáleného komentovania spoločensko-politickej situácie
Zdalo by sa, že poézia v dnešnej dobe ťahá za kratší koniec, ale nie je to celkom tak. Práve vychádza dlho očakávaný výber z básnickej pozostalosti Olega Pastiera (17. 4. 1952 - 15. 3. 2018).
V každom z ťažkých alebo problémových okamihov dejín stojí intelektuál, umelec, publicista a vlastne každý aktívny občan pred zásadnými alternatívami: pokračovať vo svojom diele, vo svojej práci aj za cenu represívnych opatrení a ich následkov, alebo sa prispôsobiť vnútenej skutočnosti a totalitným pravidlám hry?
Popri kunsthistorických štúdiách, výtvarných monografiách či esejistike reflektujúcej aktuálne filmové či výtvarné dianie sa Juraj Mojžiš od konca šesťdesiatych rokov venoval - zdanlivo úchytkom aj písaniu prózy.
Najnovším dielom Eugena Gindla je čosi ako splnenie dlhu stretnutia s Kolomanom Sokolom, jedným z najvychýrenejších svetových slovenských maliarov, zarodili po rokoch do autentickej oral history, spomienkami rozprávanými samotným majstrom.
Kniha autentických postrehov a reportérskych reflexií z putovania, je vsadená do čiastočne fiktívneho príbehu, vybudovaného na základe pôdorysu vari prvého slovenského románu Jozefa Ignáca Bajzu René mládenca príhody a skúsenosti. René, mladík zo západnej Európy a obstarožný domorodec van Stiphout však putovali po dnešnom Slovensku.
Doteraz u nás nepublikovaná publicistika z raného autorovho tvorivého obdobia, črty a reportáže, v ktorých sa už výrazne prejavil jeho kritický vzťah k revolučnej realite, sa stali podnetom pre vznik tejto knihy-zborníka, knihy-montáže, knihy-koláže.
Autorkine charakteristické fragmentárne záznamy (prezentované predtým trocha inak v knihách Úlety či Dolety) čoraz intenzívnejšieho vnímaného plynutia času od toho najosobnejšieho, najintímnejšieho až po zachytávanie dobovej atmosféry, prienikov spoločenských pnutí a neuróz do zdanlivo bezpečného zátišia sebareflektujúcej osobnosti.
Kniha je zložená z doteraz nepublikovanej korešpondencie Ivana Kadlečíka a Albína Bagina. Hypotetické otázky nemajú veľký zmysel, predsa sa však dnes neviem jednej vyhnúť, totiž akú rolu by v súčasnom negatívnom chaose a dezorientovanosti literárnej a spoločenskej zastával spisovateľ a literárny vedec Albín Bagin (19. 12. 1939 15. 1.
Eugen Gindl v úvode knihy píše: Prvý mi Samka Šikeťa, vyučeného debnára z Pukanca, spomenul Julo Satinský. Na túre z Karlovej vsi na Kobylu nad Devínom. Označil ho za prvého, naozajstného slovenského globetrottera. Pretože sa na cestu okolo zemegule nevydal z núdze. Za zárobkom či zo strachu pred zákonom.. Šliapačom zemegule sa stal zo zvedavosti.
Pán Ó, samotársky päťdesiatnik, sa usiluje nanovo poskladať svoj život, ktorý sa mu rozpadol po odchode ženy, s ktorou prežil svoje najvitálnejšie a najproduktívnejšie roky. Dolieha naňho únava a bezradnosť a aby tento stav prekonal, vydáva sa na cestu.
Najslávnejšie dielo A. F. Ossendowského (1876 1945) Krajinou ľudí, zvierat a bohov je akýsi denník zážitkov, aké boli jeho údelom, keď počas občianskej vojny v Rusku utekal pred boľševikmi ako niekdajší tajomník admirála Kolčaka cez Sibír. Mongolsko a Čínu.
Posledná zbierka básní predčasne zosnulého Mariána Kubicu Pár básní - nanič, je široko koncipovaný lyrický text. V akomsi samopohybe odvíjajú sa jednotlivé básne a vytvárajú ojedinelý, priezračný text.
Zbierka poézie
Žáner eseje tvorí významnú súčasť životného diela Marcela Prousta (1871-1922).
Poviedky Stana Kočiša (1977) sa vymykajú jednoznačným žánrovým vymedzeniam. Autor známy čitateľskej verejnosti vďaka textom publikovaným v novinách a časopisoch, resp. na blogoch, predkladá v tejto knižke prvý ucelený súbor próz charakteristických nielen dynamikou deja, ale aj prerývaným rytmom viet, rýchlym striedaním záberov, pohybom akoby bez oporného bodu.
Dej tejto knihy sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Juraj Špitzer v nej reflektuje svoje vlastné skúsenosti z holokaustu, na ktoré chcel zabudnúť, ale invázia vojsk v ’68, opätovne prežívaný pocit desu a bezmocnosti voči mašinérii ho donútili vysloviť, čo prežil. Dej nie je literárny, je to voľná reflexia minulosti po dvadsiatich rokoch.
Osip Mandeľštam (1891 – 1938) má svoje nezameniteľné miesto v súhvezdí najpozoruhodnejších ruských spisovateľov. Medzi jeho generačnými druhmi nachádzame Annu Achmatovovú, Marinu Cvetajevovú, Borisa Pasternaka, Michaila Bulgakova.
Z obsahu: Niekoľko viet: Juraj Špitzer Adam Zagajewski, Jerzy Kronhold: 2 x 70 = 70 Peter Laučík: Posvietiť pod nohy POSTE RESTANTE: Fenomén samizdat Aleš Debeljak: Grand Hotel Európa, Štyri básne Juraj Mojžiš: Storočie ARCHÍV: Juraj Špitzer: Dve eseje Ján Púček: Pamätník pamäti Ján Zambor: Báseň Ivana Kraska Aminke HIS MASTER’S VOICE KONEČNÁ! NEVYSTUPOVAŤ!
Kniha predstavuje súbor krátkych, esejisticky ladených portrétov zhruba dvoch desiatok autorov, ktorí sa významnou časťou svojho literárneho diela venovali esejám. Sú medzi nimi zástupcovia európskej i americkej tradície pestovania „svedomia slov“, rovnako tak aj slovenskí a českí autori.