Druhý zväzok Kruhového denníka obsahuje zápisky o literatúre, hudbe, filmoch, o cestách vonkajších aj vnútorných. Od januára 2016 do decembra 2017, od Bratislavy po Benátky, od Ajvaza po Žižeka. Denníkový žáner je pre autora prostriedkom, ako prostredníctvom každodenných dojmov, reflexií a myšlienok vytvoriť jedinečnú mozaiku vlastnej tváre aj kultúrneho celku.
Kniha svetoznámeho filozofického autora Paula Ricoeura Fenomenologická škola, ktorá vyšla v roku 2004, obsahuje články, reflektujúce myslenie fenomenologického hnutia druhej vlny, respektíve inej fenomenológie, ako bola Hegelova.
Témou knihy je nadvláda ľudských bytostí nad bytosťami ne-ľudskými. Táto nadvláda spôsobuje stále obrovské množstvo utrpenia a bolesti zvierat. Boj proti nej je pre autora práve tak dôležitý, ako bol boj za mravné a sociálne otázky v minulých rokoch. Kniha inšpirovala široké celosvetové hnutie, ktoré má teraz stovky organizácií a milióny členov.
V knihe Kruhový denník I. sa autor snaží textovo, chronologicky, denníkovou metódou zachytiť a zaznamenať kultúrnu vrstvu spoločnosti. Prečítané, zažité, odpočuté, aktuálne aj nadčasové, to všetko videné a zaznamenané z pozície subjektívneho pisateľa. Kruhový denník I.
Práca Korózia charakteru amerického sociológa Richarda Sennetta predstavuje jednu zo zásadných sociologických diagnóz konca 20. storočia. Autor v knihe skúma zmenu paradigmy postojov k práci počas posledných dvoch generácií. Hoci bola napísaná pred vyše dvadsiatimi rokmi, zmeny, ku ktorým svojho času došlo v americkom prostredí, sa postupom času stali globálnymi.
Ingo Schulze (* 1962, Drážďany) patrí k silnej strednej generácii východonemeckých spisovateľov. Vyštudoval klasickú filológiu v Jene, od polovice 90. rokov tvorí na voľnej nohe, žije v Berlíne. Píše romány, poviedky a novely, najčastejšou témou je život v NDR, zjednotenie Nemecka a súvisiace politické a spoločenské zmeny.
Hani (Helenka) Krausová mala päť rokov, keď pod priamym patronátom nacistického Nemecka vznikla formálne samostatná prvá Slovenská republika, a jedenásť, keď bola oslobodená Červenou armádou. Autorka v týchto pamätiach podáva napínavý príbeh nielen svoj, ale celej svojej rodiny, ktorý je zároveň prepletený s osudom celej židovskej komunity.
Oriana Fallaci (* 1929, 2006) bola talianska novinárka, ktorá sa stala známou vďaka rozhľadeným a pútavým rozhovorom s mocnými ľuďmi svetovej politiky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Autorka bola a je oceňovaná za svoj nezameniteľný literárny prejav, chválená aj ostro kritizovaná za svoje názory, ktoré ako sama vyhlásila písala slobodne a neposlušne.
Zámerom knihy Osamelé cédre je priblížiť čitateľovi život a tvorbu troch umelcov v Slovensku zabúdaných, ktorí napriek tomu, že boli rôzni, hľadali Krásu, Pravdu a Dobro.Všetci traja dosiahli svetové uznanie v zahraničí. Kniha predstavuje najmä vnútorný život a duchovné hľadanie Ladislava Mednyánszkeho, Tivadara Kosztku Csontváryho a Bohuslava Reyneka.
Vo svojej knihe Rekviem za americký sen: 10 princípov koncentrácie bohatstva a moci sa Noam Chomsky venuje utopickej predstave súčasného neoliberalizmu a kapitalizmu, ktorú dáva do nevšednej súvislosti s reálnym stavom americkej ekonomiky a spoločnosti.
Kniha Martina Lingsa Staroveké viery a moderné povery odhaľuje ilúzie, na ktorých je postavená moderná spoločnosť, ako napr. idea pokroku, a poskytuje kľúč k nastoleniu rovnováhy medzi omylmi dnešnej doby a múdrosťou dávnej minulosti.
Kniha Mimochodom je zbierkou samostatných textov venovaných rôznorodým témam, ktoré však zároveň spája optika marginálií alebo mimochodnosti.
Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse na brehu Dunaja, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo stredovekého Španielska. Jeho rodičia sa neskôr presťahovali do Viedne, kde si vybral aj literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje opusy, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a dosiahol titul doktora.
Predkladaná kniha patrí k základným dielam zaoberajúcim sa filozofiou inštitúcií; má najmä sociologický a antropologický charakter. Skladá sa z troch častí: Prvá je venovaná problému inštitúcií ako takému a zohľadňuje aspekty tejto problematiky v teoretickom aj historickom pohľade.
Táto knižná publikácia má poeticko-reflexívny charakter. Text knihy je rozdelený na rad kratších navzájom voľne súvisiacich kapitoliek, v ktorých sa kontrapunkticky striedajú esejistické úvahy z oblasti filozofie, estetiky, literatúry a náboženstva s čisto beletristickými útvarmi, ktoré majú charakter krátkej poviedky alebo básne v próze.
Dielo Otázka jedincovi má zásadné miesto v tvorbe významného mysliteľa 20. storočia Mar-tina Bubera. Narastajúci záujem o Buberovu dialogickú filozofiu sa intenzívne týka aj spisu Otázka jedincovi, najmä pre jeho silnú väzbu na myslenie Sorena Kierkegaarda.
Ernesto Sabato vyštudoval teoretickú fyziku, ale sľubne sa rozvíjajúcu kariéru fyzika opustil, aby sa venoval literatúre, lebo bol presvedčený, že práve ona, a nie veda, dokáže poskytnúť kľúč k záhadám ľudskej existencie. Je autorom troch významných románov, z ktorých boli dva preložené aj do slovenčiny (Tunel samoty, 1965 a O hrdinoch a hroboch, 1980).
Kniha André Comte-Sponvilla Šťastie bez ilúzií je prepisom prednášky autora a diskusie v rámci filozofických pondelkov v Bouguenais vo Francúzsku. V jeho úvode sa autor zamýšľa nad pojmom šťastia, ktorý je predmetom filozofickej reflexie od čias, ako Gréci vymysleli pojem filozofia láska k múdrosti. Každý človek chce byť šťastný otázka je, ako to dosiahnuť.
Popredný francúzsky indológ a znalec indického myslenia François Chenet, ktorý je autorom knihy Indická filozofia, vedie jedinú katedru komparatívnej filozofie vo Francúzsku (na univerzite Sorbonna).
Centrálnymi témami fenomenológie cudzieho sú podľa Bernharda Waldenfelsa poriadok, pátos, odpoveď, telo, pozornosť a interkulturalita. Ako výnimočné sa vynára cudzie vo forme narúšania, odklonov a nadbytkov vzhľadom na hranice poriadkov. Tým sa kladie otázka, ako sa dostaneme k cudziemu bez toho, aby sme ho zbavili jeho ostňa.