Monografia má charakter zakladajúceho diela pre dejiny slovenskej žurnalistiky, a to konkrétne v oblasti slovenskej exilovej publicistiky predovšetkým v období po roku 1945, s presahmi až do súčasnosti.
Súbor štúdií medzinárodného autorského zoskupenia historikov sa zaoberá situáciou Katolíckej cirkvi v krajinách stredovýchodnej Európy počas dvadsiatich rokov počínajúc bezprostredne povojnovým obdobím, ktoré bolo už poznačené silným vplyvom komunistických strán a prvým prenasledovaním Cirkvi za formujúcou sa železnou oponou, cez smutnoznáme päťdesiate roky v
Monografia približuje atmosféru doby v čase cisársko-kráľovských rokovaní o uzavretí manželstva vnúčat cisára Maximiliána I. Habsburského, Ferdinanda a Márie, s potomkami uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského, Annou a Ľudovítom. Ich vyvrcholením boli zásnuby 22. júla 1515 vo Viedni; celá udalosť je známa ako Prvý viedenský kongres.
Tešínska kňažná Hedviga z rodu Piastovcov (1470 – 1521) bola jednou z najvplyvnejších osobností prelomu stredoveku a novoveku v Uhorskom kráľovstve. Bola manželkou uhorského palatína Štefana Zápoľského, matkou poľskej kráľovnej Barbory a neskoršieho uhorského kráľa Jána Zápoľského, a väčšinu svojho života prežila práve na území dnešného Slovenska.
Nemecký autor - popredný cirkevný historik – vo svojej štúdii ponúka pohľad na problematiku prenasledovania Židov počas druhej svetovej vojny na Slovensku, pričom svoju pozornosť sústreďuje na postoje a aktivity Katolíckej cirkvi, jej predstaviteľov na úrovni Svätej stolice i slovenského episkopátu, súvisiace s vtedajšími udalosťami.
Predkladaný súbor statí a vedeckých článkov profesora Matúša Kučeru nie je súborným dielom tohto autora. Je výberom jeho najdôležitejších textov, možno povedať pofilových textov, na základe prečítania ktorých si čitateľ môže urobiť názor na vedeckú, nie popularizátorskú časť práce jedného z najvýznamnejších slovenských medievalistov...
Jubilejný zborník (ďalší z dielne zostavovateľa Jozefa M. Rydlu) obsahuje pestrú paletu odborných štúdií i umeleckých príspevkov od prominentných autorov, medzi ktorými sú najmä cirkevní hodnostári, historici, teológovia a reprezentanti ďalších vedeckých a kultúrnych oblastí z domova i z diaspory, napr. kardinál Ján Ch.
Zborník, ktorý zostavil Jozef M. Rydlo obsahuje príspevky z dvoch konferencií, ktoré sa konali na Katolíckej univerzite v Ružomberku (7. – 9. septembra 2005) a v Univerzitnej knižnici v Bratislave (27. októbra 2005). Zostavovateľ ich rozšíril o niekoľko dokumentárnych, spomienkových a faktografických príspevkov, o bibliografiu básnika a ikonografickú prílohu.
Kniha, ktorá doteraz najkomplexnejším spôsobom zhŕňa poznatky o živote a diele významného slovenského básnika, príslušníka tzv. katolíckej moderny i predstaviteľa exilovej literatúry.
Spomienky Evy Jankovičovej-Joštiakovej sú prakticky jediné, ktoré aspoň memoárovo približujú dve neznáme kapitoly zo života slovenského politického exilu. Na jednej strane autorka vykresľuje, ako v rokoch 1945-1948 žili v Rakúsku slovenskí utečenci, pričom veľmi zaujímavý je opis aktivít prvého slovenského politického disentu: Slovenského revolučného odboja.
Monografia predstavuje Jozefa K. Viktorina (1822 – 1874), katolíckeho kňaza, spisovateľa, prekladateľa, filológa a organizátora národných i kultúrnych podujatí, vzácneho a pracovitého rodoľuba, oživovateľa bernolákovsko-štúrovskej literárnej generácie.
Zborník je poctou slovenskej historickej a kultúrnej obce Františkovi Vnukovi. Obsahuje príspevky od 60 autorov zoradené v štyroch tematických celkoch: jubilejné básne, blahoželania, odborné štúdie a dokumenty.
Bohatý prierez literárnovednej činnosti Agostina Visca – Slováka, žijúceho v Taliansku - vychádza v dvoch zväzkoch. Prvý zväzok obsahuje články a štúdie publikované v slovenčine a druhý príspevky v taliančine, nemčine a angličtine.
"Hanus vo svojom diele morálku analyzuje, ide až na koreň, hľadá dôvody a argumenty, hľadá v srdci človeka koreň jeho správania. Opiera sa o autorov a mysliteľov v oblasti kresťanskej morálky, ktorí boli jeho súčasníci.
V roku 2007 si pripomíname storočnicu narodenia Ladislava Hanusa (26. 2. 1907 - 24. 3. 1994). Pôsobil ako profesor spišskokapitulského seminára, verejne sa venoval skultúrňovaciemu úsiliu v duchu národných ideálov a kresťanského humanizmu.
Kútnik nie náhodou robil výskum pôsobenia pokračovateľov Konštantína Filozofa v tzv. normalizačnom období, keď sa totalitný režim snažil likvidovať kresťanské povedomie i tradície, ktorými sa národ živil a dvíhal po stáročia aj zapájal do európskej kultúry.
Predstavuje Jozefa Kútnika Šmálova ako smerodajného kultúrneho filozofa a kultúrneho tvorcu v myšlienkovom chaose dneška.
Táto publikácia chce podať prierez Lepáčkovovu dlhoročnou výskumnou a publikačnou prácou, ktorá výrazne obohacuje našu literárnu históriu. Svojou bádateľskou činnosťou zhromažďoval a zverejňoval diela našich františkánov, ktorými obohacovali slovenskú kultúru.
![Paľo Oliva [1]](/images/kniha/9788071144793.jpg)