Knižná publikácia obsahuje diplomatické vydanie dvoch rukopisov karpatskej proveniencie, známych ako rukopisy Štefana Hlinku z Litmanovej na Spiši. Sú pozoruhodným príkladom vlastnej literárnej tvorby, ktorá sa utvorila na pomedzi cirkevnej a svetskej tradície.
Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla.
Svätý Kliment Ochridský patril k učeníkom a spolupracovníkom svätých solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Bol pilierom nielen ich misijného pôsobenia na Veľkej Morave, ale stál pri formovaní slovanskej kresťanskej kultúry.
Knižná publikácia obsahuje vedecké štúdie o aktuálnych výskumoch v oblasti slovanskej etnolingvistiky zamerané na komparatívny výskum slovanskej duchovnej kultúry. Etnolingvistika vníma jazyk nielen ako nástroj komunikácie, ale aj ako prejav kultúry každého spoločenstva.
V dňoch 9. 10. júna 2016 sa v prednáškovej miestnosti Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach uskutočnila interdisciplinárna vedecká konferencia s názvom Medzikultúrne vzťahy východnej cirkvi s latinskou v Uhorsku do konca 18. storočia.
V publikácii šestnásť lingvistov slavistickej orientácie zo slovanských krajín, z Nemecka, Rakúska a USA prináša najnovšie výsledky z výskumu kodifikácii slovanských spisovných jazykov alebo pertraktuje už známe poznatky z tejto oblasti z iného uhla.
Publikácia s celým názvom Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie prináša na 190 stranách zaujímavé a užitočné informácie aj o dodnes stojacich i zaniknutých stredovekých chrámoch Šariša.
Liturgické jazyky predstavujú osobitú zložku kultúrnej a konfesionálnej identity. S pápežským schválením staroslovienskeho prekladu Biblie, staroslovienskych bohoslužobných textov súvisí aj postupný rozvoj slovanského písomníctva.
V dňoch 4.-6. novembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil Druhý kongres slovenských slavistov, ktorý zorganizoval Slavistický ústav Jána Stanislava SAV v spolupráci so Slovenským komitétom slavistov. Kongres sa realizoval v súlade s harmonogramom projektu Centra excelentnosti SAV s názvom Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia.
Obsah: Predslov k prvému vydaniu ..............................................................................7 Úvod k druhému vydaniu ..................................................................................9 Eva Frimmová Profil J. I. Bajzu, jednej z najvýraznejších osobností slovenského osvietenstva ........................................................................
Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812-1876) bol spojený s kňažskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka.
V publikácii sa predkladajú výsledky dlhodobého skúmania viacerých kľúčových problémov zo slovenského jazykovo-historického a kultúrneho vývinu predovšetkým z filologického hľadiska, ako sa to usiluje dokumentovať aj súbor štúdií zahrnutých do 17 príloh.
Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne.
Zborník z medzinárodnej konferencie Musikalische und literarische Kontexte des Barocks in Mitteleuropa / in der Slowakei (Bratislava, 22.-24.10.2014) obsahuje 21 príspevkov popredných hudobných a literárnych historikov z Rakúska, Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska. Príspevky sa zaoberajú rôznymi otázkami vzťahu literatúry a hudby v 17.a 18.
Codexy tisovské patria k zásadným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície publikované v 19. storočí.
Predložený súbor štúdií predstavuje výsledky vedeckej práce viacerých členov výskumného tímu Centra excelentnosti SAV Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia.
Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte).
V prvej časti práce sa podáva istý prehľadný výpočet prevzatí z nemčiny vo viacerých okruhoch spoločenského a hospodárskeho života ako dôsledok dlhodobého slovensko-nemeckého spolunažívania. Osobitne sa ďalej početnými dokladmi dokumentuje priebeh a odraz tohto spolunažívania aj v jazyku prisťahovaných Nemcov a ich potomkov v priebehu 16.-18. storočia.
Ide o obsiahlu zbierku súvislých nárečových prejavov, ktorá dokumentuje vývinové štádium slovenskej rozprávačskej tradície na prelome 19. a 20. storočia.
Cieľom publikácie je priblížiť úctu k bolestnej Bohorodičke na území Slovenska v historickom, literárnom, liturgickom i širšom kultúrnom kontexte.