Kniha si všíma formy pohrebov príslušníkov židovskej komunity v súčasnosti. V úvodných kapitolách autor približuje bratislavskú židovskú komunitu a jej cintoríny. Ťažiskom publikácie je stav tradičného pochovávania do zeme (podľa ortodxného aj neologického rítu). Osobitnú pozornosť venuje kremácii.
Autorka, etnologička a folkloristka Zora Vanovičová, sa v jednotlivých kapitolách publikácie venuje reflexii historických osobností spätých so vznikom a existenciou Československej republiky (Milan Rastislav Štefánik, prvý prezident republiky Tomáš Garrigue Masaryk /1850 - 1937/ a jeho syn Jan Masaryk, minister zahraničných vecí v československej vláde po druhej svetovej
Publikácia prezentuje výsledky základného výskumu súčasných sviatkov, ktorému sa venoval tím etnológov v rokoch 2011–2013. Sviatky sa stali predmetom empirického skúmania ako sociálne fenomény a ich analýza sa opiera o popisy autentických prejavov, konkrétneho prostredia a spoločenských podmienok, v ktorých sa vyvíjajú.
V publikácii interdisciplinárny tím českých a slovenských vedcov porovnáva každodennosť obdobia socializmu s obdobím 20 rokov demokracie cez prizmu zmeny hierarchie hodnôt vo vybraných sociálnych skupinách a problémoch materiálnej , sociálnej a umeleckej kultúry ( architektúra a bývanie, poľnohospodárstvo, rodina, novinári, politickí väzni, chalupári, robotníci,
Hlavnou témou spájajúcou šesť autorských etnologických sond do mikroúrovne lokalít malokarpatského regiónu je skúmanie premien po novembri 1989. Hoci sociálne a kultúrne premeny prebiehajú nepretržite – najčitateľnejšie sú v období sociálnych zlomov.
Kniha sa zaoberá témami návratu židovskej identity a pamäti, obrazu povojnovej reality Židov v slovenskej spoločnosti, ŠtB a židovskej mládeže, emigrácie a postoju k domovu a mnohými inými.
Kniha sa zaoberá rým, prečo a ako sa Devín stal pamätným miestom a národným symbolom. Zároveň ukazuje, že nielen pre Slovákov.