Aké miesto zaujíma fikcia v našom myslení a komunikácii? Aký je jej vzťah ku kontrafaktuálnym stavom vecí, predstavám takýchto stavov a hovorením o nich? Za akých podmienok hovoríme, že takéto akty zásadným spôsobom zahŕňajú konštituovanie fiktívnych svetov?
Za príbehmi úspešných svetových značiek, ktoré nás sprevádzajú aj dnes a ovplyvňujú naše životy, sa skrývajú úspechy aj pády, podvody, korupcia, kolaborácia, zbabelosť, ale aj nezdolnosť ducha, odvaha, vytrvalosť, viera v správnosť či úspech riešenia alebo zdanlivo jednoduchej myšlienky.
Štát Izrael existuje len sedemdesiat rokov, no za svoju krátku existenciu dokázal zúrodniť nehostinné miesta vďaka dômyselným zavlažovacím technológiám, vybudovať infraštruktúru, postaviť špičkové nemocnice a vzdelávať svoje obyvateľstvo na prestížnych univerzitách. Aj v modernom svete, v ktorom prevládajú technológie, zaujíma Izrael popredné miesto.
Reformácia z prvej polovice tzv. „dlhého“ 16. storočia sa stala zlomovým obdobím, ktoré privodilo koniec stredoveku a otvorilo dvere pre proces formovania kresťanských konfesií a epochu novoveku. Heinz Schilling, profesor novovekej histórie, píše s rozhľadom, ktorý osloví široké spektrum čitateľov.
Robert Zagożdżon vo svojej knihe a na vlastnom príklade poukazuje na to, aké dôležité v živote sú konanie a odvaha, aby sme dosiahli zmenu a to isté platí aj o rozhodnutiach v tomto smere. Sú to podľa neho najdôležitejšie cnosti a bez nich všetky ostatné strácajú na svojej hodnote.
Jestvujú nepozorovateľné predmety a procesy, o ktorých hovorí moderná veda? Môže byť metóda indukcie správnym spôsobom vedeckého poznávania? Ako identifikovať znak odlišujúci vedecké metódy od nevedeckých postupov? Čo je to metóda falzifikácie a akú úlohu zohráva v prírodovednom bádaní? Koľko podôb más spor medzi vedeckým realizmom a antirealizmom?
Táto kniha je o "vojne v európskych dejinách" nie o "histórii vojen", a preto by čitateľ nemal očakávať prehľad konfliktov v druhej polovici 20. storočia v takom rozsahu, ako v predchádzajúcich kapitolách. V uplynulom polstoročí európske štáty spolu nebojovali a je veľmi nepravdepodobné, že sa tak ešte niekedy stane.
Výpravná kniha známeho a rešpektovaného autora Simona Sebaga Montefioreho si kladie neskromný cieľ podať dejiny mesta, v ktorom sa rodili a výrazným spôsobom ovplyvňovali tri svetové náboženstvá. Nijaké mesto na svete, či už Atény, Rím alebo Babylon dodnes nevyvoláva väčšie vášne a polemiky než Jeruzalem.
Knižka Čakám dieťa je povinnou príručkou pre všetkých nových oteckov, aby vedeli, čo ich čaká a neminie v nadchádzajúcom období rodičovstva. Čitatelia tejto úsmevnej príručky zaručene prídu o všetky ilúzie a naivné predstavy o živote s bábätkom. Zato však získajú množstvo užitočných rád, vďaka ktorým prežijú nie len oni, ale aj ich partnerka a deti.
Autorka inšpirovaná skutočnými udalosťami s nadhľadom a pútavo rozpráva šokujúci a pikantný príbeh dvoch žien, matky a dcéry, ktoré hľadajú svoje šťastie a miesto v živote v prostredí, na ktorého úskalia vôbec neboli pripravene. Každá z nich je nútená bojovať a prehodnotiť vlastný život a priority pod tlakom zdrvujúcich okolností a nemilosrdnej spoločnosti.
Předkládaná kniha se zabývá v současnosti velmi živě diskutovaným tématem analytické filosofie jazyka. V tradičním obrázku sémantiky byl výraz bezproblémově spjat se svým významem. Ukázalo se však, že formální sémantika se až příliš vyhýba realitě aktuálně používaných jazyků.
Teorie pravděpodobnosti je matematická disciplína založená na kolmogorovových axiomech, teorii míry a integrálu. Přesně takový dojem si odnese student matematiky po absolvováni typického kurzu matematické teorie pravděpodobnosti. Kniha "Co je pravděpodobnost?
V knihe Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka sa Marián Zouhar vracia k svojej ťažiskovej téme – k referencii vlastných mien a deskripcií. Hľadá v nej ostrejšiu demarkačnú líniu, ktorá oddeľuje sémantiku od mimosémantických faktorov vstupujúcich do komunikácie. Túto líniu ignoruje napríklad referencializmus, podľa ktorého deskripcie sú referujúce výrazy.
Zouharova monografia je prvou knižnou publikáciou slovenského autora venovanou dejinám analytickej filozofie. Jeho cieľom nie je podať učebnicový výklad Fregeho a Russellovho učenia, ktorým títo autori podnietili a výrazne poznamenali vývoj analytickej filozofie, ale formulovať a riešiť niektoré špeciálnejšie problémy ich filozofie jazyka a sémantiky.
Zborník z XIII. Česko-slovenského sympózia k analytickej filozofii, ktoré sa konalo roku 2009 v Smoleniciach, ponúka články primárne sa venujúce problematike kontextu a významu v rôznych oblastiach skúmania. Časť príspevkov sa venuje úlohe kontextu vo filozofii jazyka a s tým súvisiacim sémantickým a pragmatickým problémom.
