Trafi a Rafi je detská kniha slovenského autora, ktorý od detstva žije v Nemecku.Tam študoval a tam aj žije. Jeho ilustračná tvorba je orginálna, na vysokej výtvarnej úrovni, no zároveň očarujúca pre dieťa aj pre dospelého.
V druhej polovine 20. storočia, keď Jaroslave Blažkovej vyšlo viacero detských kníh, naša detská literatúra sa práve emancipovala a stala sa plnohodnotnou súčasťou národnej literatúry, teda umenia. Niežeby výchovný aspekt nemal v literatúre pre deti miesto, ale nie tak, aby prekryl umeleckú hodnotu diela.
Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých, čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú pre obnovovanie samého seba ?
Po minulé roky vyšli vo Vydavateľstve Q111 dve knihy významnej českej prozaičky Ivy Procházkovej. Obe spomenuté knihy boli v Nemecku, kam po šesťdesiatom ôsmom emigrovala, a neskôr aj v Čechách ocenené.
Hlavnými protagonistami rukopisu sú dve dievčatá a dvaja chlapci, ktorí sa vyberú na celkom obyčajný bicyklový výlet na hrad Strečno, pričom si všimnú buk s nápisom vyrytým niekedy dávno. Poznajú to podľa toho, že nápis je zarastený kôrou a dátum je napísaný rímskymi číslicami. A okrem toho je tam francúzske meno René.
Rukopis Môj brat nemá brata sa umiestnil na treťom mieste v už spomínanej autorskej súťaži v kategórii literatúra súčasných detí. Už sám vtipný názov upútal porotu a jej záujem neopadol ani pri čítaní na seba nadväzujúcich príbehov, skĺbených do jedného celku.
Príhody dievčatka Anabelky sa rozvíjajú od chvíle, keď si Anabelka uvedomí, že má "dvojičku" Aklebanu (čítaj od zadu) - svoj tieň. S ňou, potom prežíva pekné tiché chvíle, výmysly i smiechoty - z toho vzišlo, že Anabelka sa smeje dvojhlasne.
Román Guľa má aj hrany je síce debut, ale je to zrelé a v kontexte so súčasnou tvorbou pozoruhodné dielo. Autorka Katarína Varsíková sa narodila a študovala v Bratislave a hoci už osem rokov žije aj s rodinou v Bruseli, má k rodnému mestu silné citové puto. To sa odráža v autenticite a presvedčivosti opisov miest, kde sa jej protagonisti pohybujú, kde žijú.
Knihu tvoria dve zložky:textová a výtvarná. Aj texty sú dvojakého charakteru. Jednak ide o spomienky na uvedomovanie si výtvarnosti sveta a na jeho kresliarske a neskôr i farebné zobrazovanie z obdobia raného detstva.
Reedícia vynikajúcej spomienkovej knihy Lea Kohúta: Tu bola kedysi ulica, ktorá pri predošlom vydaní vzbudila veľký záujem širokej verejnosti, ale i historikov, pretože autorovo rozprávačstvo sa snúbi s množstvom zaujímavých overiteľných faktov z konca Rakusko-Uhorska, z čias existencie bratislavského podhradia, teda i Židovskej ulice ,koncentračného tábora, viere v
Pozoruhodná kniha, zväčša drsných, svedomie dnešného človeka prepaľujúcich poviedok s menším či väčším príklonom ku klasickej beletrii či sience-fiction je dielom mladej slovenskej debutantky žijúcej v Paríži Viktórie Laurent-Škrabalovej.
Príbehy knižky Kvety Daškovej Peťka, ja a osem medvedíkov sú určené malým, no už zručným čitateľkám a čitateľom. Hovoria o dvoch súrodencoch dvojičkách, o ich rodine a prostredí, v ktorom sa pohybujú, o vzťahoch medzi deťmi i dospelými. Knižka sa začína trochu netradične, zato však citlivo, človečensky i s jemným humorom.
Autorka knihy je Slovenka, žijúca vo Fínsku. Román 27 čiže smrť robí umelca napísala po fínsky. Dostala zaň v roku 2011 cenu za debut a bola nominovaná aj na najvyššiu fínsku literárnu cenu.
Debut vo veku starších dám nie je až taký častý a príbehy starých osamelých žien takisto nebývajú stredobodom pozornosti autorov - rovnako ako v našej spoločnosti. Poviedky, ktoré čitateľom predkladáme, napísala autorka s veľkým zaujatím, roky sledujúc problém starých ľudí a najmä starých žien.
Vydavateľ je prvý čitateľ, doručovateľ poetkiných správ tým čitateľom, ktorí aj v dnešných časoch siahnu po poézii, sprostredkovateľ jej slov, myšlienok a obrazov v knižnej podobe. Pri čítaní Hochelovej básne pôsobia ako živá, ale i mŕtva voda, avšak stále ako "voda, čo nás drží nad vodou".
