Novéna so svätým Jozefom Moscatim je popretkávaná inšpiratívnymi myšlienkami svätca, uznávaného pre jeho výnimočné lekárske schopnosti, ľudský prístup k pacientom a živú vieru, ktorú denne praktizoval. Pred sto rokmi slúžil v Neapole chorým, teraz pomáha svojím orodovaním nielen trpiacim, ale aj tým, ktorí sa o nich starajú.
Pane, príď mi na pomoc je užitočným sprievodcom na ceste k vnútornému uzdraveniu a oslobodeniu. Modlitby určené pre súkromnú pobožnosť zostupujú do hĺbky ľudského srdca a vedú ho procesom odpustenia, premeny a uzdravenia, aby mohlo v plnosti prijať Božiu milosť.
Ak ste už milovali niekoho, kto zanechal vieru, určite poznáte bolesť z túžby po jeho návrate. Myslíte na neho pri každej svätej omši, chýba vám a niekedy dokonca rozmýšľate, či môže byť život v nebi radostný, ak tam nebude váš blízky. Keď prežívame túto bolesť, začíname sa učiť, čo znamená milovať ako Boh.
Ak sa lepšie prizrieš do betlehemskej jaskynky, uvidíš nielen Máriu, Jozefa a malého Ježiška. Kto je to tam ešte? A počuješ? Tá milá mulica, čo stojí vzadu v kúte sa s niekým rozpráva. Veď je to archanjel Gabriel! Čo robí v Betleheme? A o čom sa zhovárajú? A ako to vlastne bolo s prvou koledou na svete?
Sedem darov Ducha Svätého vie vymenovať zrejme každý z nás. No už ťažšie by sa nám odpovedalo na otázku, ako konkrétne sa tieto dary prejavujú v našich životoch, čo od nich môžeme očakávať, či ako sa môžeme zmeniť, keď ich budeme aktívne používať. Na všetky tieto otázky odpovedá brožúra Sedem darov Ducha Svätého pre dušu.
Prvá svätá spoveď je dôležitým míľnikom na ceste viery. Toto stretnutie s Ježišom a jeho odpúšťajúcou láskou však môže v deťoch vyvolávať obavy. Na pomoc im prichádza ich rovesník blahoslavený Carlo Acutis, ktorý v častom spovedaní a v Eucharistii videl zdroj sily, vďaka ktorej vrúcne miloval Boha i ľudí.
Ak ste si niekedy priali diskutovať so svätým Pátrom Piom, slávnym stigmatikom 20. storočia, a položiť mu niektoré z najhlbších otázok ľudského srdca, teraz tak môžete urobiť. Kniha Slová nádeje Pátra Pia otvára témy vyskladané od jednoduchých otázok o úlohe anjelov až po výkrik duše, ktorá sa snaží pochopiť zmysel utrpenia.
Stratu blízkeho človeka prirodzene vnímame ako bolestnú skúsenosť. Pre kresťanov však smrť neznamená koniec. Žijeme v nádeji, že náš milovaný blízky po prekročení prahu večnosti zakúsi dokonalú radosť v spoločenstve s Ježišom.
Mohlo by sa zdať, že Novéna za dobrú smrť sa pokúša spájať nespojiteľné: veď ako by mohla byť smrť niečím dobrým? Kto chce uvažovať – a dokonca deväť dní po sebe – o smrti?
Kresťan by mal dýchať dvomi pľúcami: tichom a láskou. Jeho reč by mala byť pomazaná Duchom Svätým a srdce naplnené radosťou a pokojom. Nemalo by v ňom byť miesto pre posudzovanie, ohováranie, klebetenie či závisť. Príkladom je nám Panna Mária, Matka ticha. Ona hovorí aj svojím mlčaním, svojou tichou prítomnosťou.
Carlo Acutis bol taliansky tínedžer, ktorý žil životom cnosti a uchvátil nespočetné množstvo ľudí. Jeho viera potešila a ohromila svet. Aké bolo tajomstvo jeho osobnej svätosti? Aký bol syn a kamarát? A aké bolo žiť s ním pod jednou strechou?
Táto kniha nás zavedie o dvetisíc rokov späť, do obdobia, keď dejiny vyvoleného národa vrcholili v očakávaní prisľúbeného Mesiáša. Anna, plná neochvejnej dôvery v Boha trpezlivo čaká, a napokon aj zakúša naplnenie Božieho prisľúbenia vo svojom vlastnom živote, a tak otvára dvere do novej etapy dejín spásy.
K pustovníckemu životu sú povolaní len niektorí, ale všetci kresťania sa potrebujú utiahnuť do pustovne, kde by sa tvárou v tvár stretli so svojím skutočným ja a počúvali, čo im hovorí Boh.
Na účinky deväťdňovej pobožnosti k Duchu Svätému poukázal sám Ježiš hovoriac svojim apoštolom: „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Aj my máme svedčiť o Kristovi!
Novéna ku cti nebeského Otca stojí na posolstvách, ktoré zjavil Boh talianskej rehoľnej sestre Eugenii Ravasio (1907 − 1990). V nich zjavuje podstatu svojho otcovského srdca, v ktorom ukrýva a miluje každé svoje dieťa. Chce navždy rozptýliť strach, ktorý z neho máme, chce nám priniesť nádej, aby sme mohli v bezpečí a v pokoji pracovať na svojej spáse.
Svätá Gertrúda bola cisterciánska mníška, ktorá žila v 13. storočí na území dnešného Nemecka. Jej vonkajší život síce plynul pokojným a rovnomerným tokom a celý ho prežila na jednom jedinom mieste, avšak vo svojom vnútri putovala úžasnou cestou plnou vzrušujúcich dobrodružstiev.
Túto krížovú cestu napísal sám život. No také sú vlastne všetky naše cesty. Podstatný rozdiel je, či sa na nich stretneme s Ježišom, či dovolíme, aby sa jeho krížová cesta preťala s tou našou. Vtedy môžeme aj v našich bolestných zastaveniach nanovo spoznať Kristovu tvár a kontemplovať ho v hĺbkach, kam by sme sa sami neodvážili zostúpiť.
„Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (Hebr 4, 12) Svätý Augustín píše: „Boh nikdy nedáva menej ako seba.“ Dáva sa nám úplne, až do krajnosti. Kiežby sme to dokázali aj my.
Jednou z nepochopených, neprediskutovaných či zahmlených tém v Cirkvi sú jednoznačne odpustky. Pre niektorých je to otázka pár novembrových dní, iní sa pokúšajú získavať ich aj počas ďalších dní cirkevného roka, no pre väčšinu veriacich zostávajú veľkou neznámou.
Luisa Piccarreta (23. apríl 1865 – 4. marec 1947) bola útla žienka z južného Talianska, ktorá spoznala strasti početných epidémií a dvoch svetových vojen. Svoje srdce premenila na priestor bezo zvyšku obývaný Bohom.