Spoveď židovského lekára z Osvienčimu
Autor: Miklos Nyjszli
Vydavateľstvo: IKAR 2020
EAN: 9788055173849
V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii.
čítať viacV roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou. Z anglického originálu Auschwitz: A Doctor’s Eyewitness Account (Arcade Publishing, New York 2011) preložila Terézia Štubniaková.
Ukážka z textu:
Pri odhalení najohavnejšieho tajomstva lekárskej vedy tretej ríše sa mi roztriasli kolená. Nielenže zabíjali ľudí plynom, používali aj chloroformové injekcie do srdca. Na čelo mi vystúpil studený pot. Našťastie som bol v miestnosti sám. Keby tu boli so mnou aj ostatní, len ťažko by som zakrýval svoje pocity. Dokončil som pitvu, poznačil si nájdené odchýlky a zaznamenal ich. No chloroform, zrazená krv v srdcovej komore a viditeľný vpich po ihle v srdcovom plášti v mojich záznamoch nefigurovali. Z mojej strany to bolo užitočné opatrenie. Záznamy doktora Mengeleho týkajúce sa výskumu dvojčiat boli v mojich rukách. Obsahovali všetky vyšetrenia, röntgenové snímky, už spomínané kresby, no nikdy okolnosti alebo príčiny smrti. Ani ja som nevypĺňal túto časť pitevnej správy. Prekračovať určené hranice znalostí alebo sa zverovať so všetkým, čo človek videl, nebol nikdy dobrý nápad. Na tomto mieste to platilo dvojnásobne.