Aj znalca Bratislavy prekvapí, koľko unikátov skrýva mesto a jeho okolie. Dozvieme sa o korune na veži Dómu, o gobelínoch, o tradícii vežových koncertov, o lodnej a mestskej doprave, vodných mlynoch aj o mestskom osvetlení, nazrieme do prešporksých dvorov, navštívime prešporské hostince a hotely...
História reholí, kostolov a kláštorov v Bratislave od príchodu na naše územie cez násilnú likvidáciu v roku 1950 po návrat reholí po roku 1989. Poslaním takmer dvoch desiatok reholí bolo poskytovať milosrdenstvo, pomáhať v utrpení a podporovať chudobných.
J. W. Kempelen bol nielen učenec, vynálezca a konštruktér technických zariadení či šachového automatu, ale aj významnou osobnosťou Uhorska. Bol právnik a politik, ktorý sa výrazne podieľal na reformách Márie Terézie, stal sa miestodržiteľom Banátu rozvráteného tureckými vojnami, i kráľovským správcom soľných baní monarchie.
Ako vznikali názvy bratislavských lokalít – Somársky vrch, Vydrica a Zuckermandel, Firšnál a Sahara, Lurdy na Hlbokej ulici, Kalvária, Slávičie údolie, Habánsky mlyn, Železná studnička, Kamzík a Koliba, Devín, Engerau – Ligetfalu – Petržalka.
Igor Janota (4.4.1921, Bratislava), absolvent Vysokej školy obchodnej. Je synom Ľudovíta Janotu, autora knihy Slovenské hrady. V rokoch 1964 –1983 pracoval ako vedecký tajomník Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva. V časopisoch a novinách publikoval vyše 3 000 článkov, zozbieral okolo 150 povestí zo starej Bratislavy, písal rozprávky pre deti.