Rabín Chatam Sofer je dnes súčasťou multikultúrneho panteónu osobností Bratislavy. Po desiatkach rokov zabudnutia v podzemnej hrobke pri Tuneli sa dočkal poštovej známky, pamätnej striebornej mince, uličky s názvom Sóferove schody ako aj po ňom pomenovanej zastávky MHD.
Kniha sa zaoberá témami návratu židovskej identity a pamäti, obrazu povojnovej reality Židov v slovenskej spoločnosti, ŠtB a židovskej mládeže, emigrácie a postoju k domovu a mnohými inými.
Kniha si všíma formy pohrebov príslušníkov židovskej komunity v súčasnosti. V úvodných kapitolách autor približuje bratislavskú židovskú komunitu a jej cintoríny. Ťažiskom publikácie je stav tradičného pochovávania do zeme (podľa ortodxného aj neologického rítu). Osobitnú pozornosť venuje kremácii.
Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní.
Monografia Židia na Slovensku po roku 1989 nedostala podtitul Komunita medzi budúcnosťou a minulosťou náhodou. Autor sa v nej usiluje priblížiť čitateľom komunitu, ktorá má "janusovský" rozmer. Jej príslušníci sa usilujú poznať a pochopiť, čo ich očakáva v dohľadných rokoch či desaťročiach a prispôsobiť sa tomu.
Štefánka, Astorka, Luxorka, Metropol, Grand - to boli miesta stretnutí umelcov, novinárov a behémy. Najobľúbenejšie však boli chýrne bratislavské viechy. Za dlhými stolmi v mieri a priateľstve svorne popíjali Slováci, Maďari, Česi a Nemci, zabávali sa bohatí aj chudobní, náhodní hostia aj štamgasti.
Budúci rok v Bratislave... Tieto slová sú viac než len parafrázou každoročného pesachového požehnania. Stali sa názvom knihy, najmä však tmelom fóra židovských emigrantov, ktorí odišli zo Slovenska po auguste 1968. Nápad stretnúť sa opäť v miestach svojej mladosti sa dlho javil ako krásny, no nesplniteľný sen.
Kniha Premeny židovskej Bratislavy po roku 1945 mapuje na základe autentických materiálov vývoj židovskej komunity po holokauste. Autor kladie dôraz na relatívne krátky časový úsek rokov 1945-1953.
Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti.Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil "svoje mesto".
