Prišli najhoršie dni v jeho živote - bez otca. Myslel naň, snívalo sa mu s ním. Nepomohlo, že sa mu blízki prihovárali, utešovali ho. Musel rýchlo dospievať, lebo nebolo inej cesty. Mávol rukou, aj teraz chcel odohnať ťaživé myšlienky. „Ďakujem ti, Bože, velebím Ťa,a preriekol bledý v tvári, no s upokojujúcou dušou a mysľou.
