Posvátný mayský kalendář - záhada, která nepřestává mást dnešní historiky, matematiky a astrofyziky - vydává další ze svých četných nerozluštitelných tajemství, tentokrát jako metyfyzická mapa vývoje lidského vědomí a pozoruhodně přesný kalkulátor evolučních tvůrčích cyklů, jejichž křivka vrcholí ve znepokojivě blízké datum. 28. října 2011.
Napadlo vás někdy, jaké by to bylo, kdybyste snili bez přerušení celých čtyřiadvacet hodin, dokonce i tehdy, když bdíte?
Druhá část Dějin české mystiky bezprostředně navazuje na první, která se zabývá převážně osobností Karla Weinfurtera. Poslední období jeho působení je úzce spjato s vlivem a aktivitami anglického mystika Paula Bruntona, který se zvlášť zasloužil o celosvětovou popularizaci indického mudrce Ramana Mahárišiho.
Autor, věhlasný americký satanista a myslitel, objasňuje filozofii satanismu s pronikavostí, které se nedopracoval nikdo z jeho předchůdců. Vysvětluje, proč satanismus nehlásá falešný altruismus, ani nepřikazuje, aby člověk miloval bližního svého - když miluje především sebe.
Již po tisíciletí se lidé snaží odhalit tajemství smrti a nalézt odpovědi na otázky, které jim nedávají spát: Přecházíme branou smrti do nového života? Existuje reinkarnace? Lze komunikovat se zemřelými?
Kniha popisuje základní význam jednotlivých karet Velké arkány a zároveň vzájemný význam karet ve výkladu. Jednotlivé symboly tarotu autor vysvětluje pomocí detailů z obrazu „Zahrada pozemských rozkoší“ Hieronyma Bosche.
Výber z esejí renomovaných slovenských a českých filozofov poskytuje obraz o situácii a dianí vo filozofii od roku 1989. Príspevky sú členené podľa tradičných filozofických disciplín (dejiny filozofie, epistemológia, ontológia) a informujú o skutočnej myšlienkovej produkcii v novej etape vývoja filozofie.
Jean-Yves Leloup (1950) je dôležitou postavou súčasného medzináboženského dialógu a spirituálneho života, patrí k osobnostiam, ktoré sa usilujú napomáhať praktickým spôsobom v duchovnom rozvoji iným ľuďom. Podľa názoru tohto autora žijeme v excitovanom svete: stres nás má presvedčiť o hodnote aktivity, pričom nie je ničím iným ako brzdou nášho šťastia.
Moderná spoločnosť sa zvyčajne honosí humanizáciou trestania a rada poukazuje na to, že svojvôľu monarchického mučenia nahradila princípmi zákonnosti a nápravy. Foucault jej vyzlieka pláštik humanizácie a nachádza pod ním postupné disciplinovanie a kontrolu - pojmy, ktoré patria k základným atribútom moderny.
Podľa Foucaultovho názoru vysloveného v tejto knihe blíži sa čas, keď sa rozplynú chiméry humanizmov a ukáže sa, že antropologická koncepcia ľudského bytia je nezlučiteľná s bytím jazyka. Kniha sa stala kultúrnou udalosťou šesťdesiatych rokov a vyniesla svojho autora na popredné miesto na svetovej intelektuálnej scéne.
Celé životné dielo Alexandra Meňa je preniknuté solovjovovským duchom, nadväzoval na Solovjova ako zakladateľa celej genealógie ruskej náboženskej filozofie. V jeho šľapajách sa uberali také individuality, akými boli N. A. Berďajev, S. Bulgakov, P.
Jeden z najvýznamnejších filozofov 20 storočia (1883–1969), spoluzakladateľ nemeckej filozofie existencie, v prístupnej a koncentrovanej podobe podáva svoje zásadné názory na povahu ľudského jestvovania vo svete. Hlavnú pozornosť venuje pojmu transcendencie a spôsobom jeho zachytenia vo filozofických, náboženských či vedeckých obrazoch sveta.
V tomto diele Nikolaj Alexandrovič Berďajev (1874–1948) tvrdí, že „ruský komunizmus je tradičnejší, než si ľudia obyčajne myslia, je transformáciou a deformáciou starej ruskej mesiášskej idey“, má jednoducho dlhoročnú tradíciu.
F. W. J. Schelling (1775–1854) patrí medzi najvýzamnejších predstaviteľov nemeckej klasickej filozofie. Túto knihu napísal ako dvadsaťšesťročný, krátko po nástupe na miesto profesora univerzity v Jene, ktoré získal na základe Goetheho odporúčania.
Richard Rorty, profesor na Standforskej univerzite, nie je slovenskému čitateľovi celkom neznámy, najmä vďaka vydaniu jeho kľúčovej knihy Filozofia a zrkadlo prírody (Kalligram 2000).
