Obkolesila ma parta sestrojebačov, mužov, ktorí mali veľké domy a čas smiať sa, čítať, chodiť do divadla, nakupovať obrazy, ktorí už pomaly nedokázali myslieť ani cítiť. Biela škrobenosť a moja porážka. Zhromaždenie. „Ako sa cítiš?“ „Nádherne.“ „Teba tá ihla nebolí?“ „Jebem ťa.“ „Prosím?
Samozrejme, na ulici žije kopec dobrých ľudí. Nie sú to žiadni hlupáci, len sa nehodia do mašinérie potrieb tejto doby. Potreby doby sa však menia. Človek má veľmi pochmúrne vyhliadky, takže ak môže v noci spať vo vlastnej posteli, dá sa to považovať za obrovské víťazstvo nad vonkajšími silami.
Keby som sa narodil ako žena, bol by som určite prostitútka. Ale narodil som sa ako muž, a tak som neustále prahol po ženách, tých najhorších z najhorších. Na druhej strane mi ženy dobré ženy naháňali strach, pretože tie nakoniec dostali vašu dušu a ja som si posledné zvyšky tej svojej chcel nechať pre seba.
Nakoniec sme po dlhých týždňoch hľadania našli ten pravý dom. Po zložení zálohy vyšla mesačná splátka na 789,81 dolárov. Od cesty ho delil vysokánsky živý plot a záhrada bola tiež vpredu, vďaka čomu nebolo dom z ulice vôbec vidno. Ideálne miesto, kam sa schovať.
Ženy chcú mužov, čo zarábajú, ženy chcú mužov so zázemím. Koľko žien na úrovni žije s fl ákačmi v chudobnej štvrti? Nie že by som chcel ženu, respektíve nie na to, aby so mnou žila. Ako spolu vôbec ženy a muži vydržia? Aký to má zmysel?
Človek môže byť zaistený akurát tak v base. Tri metre štvorcové a žiadny nájom, komunálne poplatky, daň z príjmu, žiadne platenie alimentov. Nemusíte platiť za poznávaciu značku. Nedostávate pokuty za parkovanie ani za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Žiadne prehry na dostihoch. Bezplatná zdravotná starostlivosť. Spoznáte ľudí s podobnými záujmami. Kostol.
