Pšššššššššššššššššššššššš... Práve v momente, keď mladý muž vyslovil skutočné meno pána Knightleyho mi do uší zahučal kávovar na espresso. Mala som sto chutí rozmliaždiť kávovar ako aj človeka, ktorý ho obsluhoval. Teda seba. -- Čo si dáš? Ako obyčajne?
Kto by mohol tušiť, že za jej priateľským úsmevom a zdržanlivosťou sa skrýva temné tajomstvo? Kto by povedal, že v jeho zásadovosti sa nachádza jeho najväčia slabosť? Z akého dôvodu sa tá, ktorá hľadá v bezbrehej voľnosti a nezávislosti naplnenie života, cíti stále prázdna ako mydlová bublina?