Psyché

Louis Couperus (1863- 1923), významný nizozemský prozaik prelomu storočia, pochádzajúci haagskej aristokracie. Začínal ako neskororomantický básnik, čoskoro však vynikol ako čelný predstaviteľ realistického "haagskeho románu". Vo svojej rozsiahlej prozaickej tvorbe s obľubou stvárňoval úpadok holandskej šľachty, no venoval sa rovnako nizozemskej koloniálnej minulosti a súčasnosti, ako aj historickým a mytologickým témam.
Poézia: Een lent van vaerzen (Jar veršov, 1884), Orchideën (Orchidey, 1887). Romány: Eline Vere (Eline Vereová, 1889), Metamorfoze (Metamorfóza, 1897), Langs lijnen van geleidelijkheid (Pozdĺž čiar postupnosti, 1900), De stille kracht (Tichá sila, 1900), Boeken der kleine zielen (Knihy malých duší, 1901/3), Van oude menschen, de dingen die voorbijgaan (O starých ľuďoch veci minulé, 1906, po slovensky 1978), Nippon (1925), De berg van licht (Svetelná hora, 1905/6), Herakles (1913), Komedianten (Komedianti, 1917) Xerxes, of de Hoogmoed (Xerxes alebo Pýcha, 1919) Iskander (1920) a mnohé ďalšie.