Tisíc a jedna noc

Tisíc a jedna noc je zbierka orientálnych príbehov, ktorá sa dávno stala súčasťou svetovej literatúry. Inšpirovalo sa ňou veľa slávnych spisovateľov, hudobníkov a výtvarníkov. Zbierka mala veľký vplyv aj na európsku rozprávkovú tvorbu a folklór. Arabský text je štandardný a najznámejší, hoci iba málo prekladateľom sa ho podarilo preložiť celý (Payne-Burton do angličtiny, Salje do ruštiny, Littmann do nemčiny, Tauer do češtiny a teraz Ján Pauliny do slovenčiny). Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár; magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech.