Tri gaštanové kone

"Podľa sociologických výskumov spred niekoľkých rokov román M. Figuli Tri gaštanové kone je najčítanejším slovenským literárnym dielom. Keďže čitateľské preferencie širokej verejnosti sa menia veľmi pomaly, možno predpokladať, že ak bolo toto dielo čítané pred pár rokmi, bude aj o pár rokov. Z tohto hľadiska teda niet pochýb o oprávnenosti jeho opätovného vydania.
Ešte dôležitejší je však iný moment. Dve komunistické desaťročia bolo toto dielo vydávané v (autorkou) upravenej podobe, ktorá ho ochudobňovala o najcharakteristickejšie štýlovo-významové znaky, odkazujúce na pátos i étos Biblie. Toto vydanie sa vracia k pôvodnej verzii z r. 1940, nepoznačenej ideologickou cenzúrou, i keď – na druhej strane – poznačenej istými konexiami s konfesionalizmom slovenského štátu. Tie sú tam však zo slobodnej vôle autorky a svedčia nielen o jej myšlienkovo-poetologickom vývine, ale aj o dominantných dobových tendenciách slovenskej literatúry, ktoré M. Figuli spoluurčovala. Aj tento fakt je dobrým dôvodom pre editorkinu voľbu vydávať text v takej podobe, v akej vstupoval do literárneho kontextu a spoluutváral ho. S takou stratégiou jednoznačne súhlasím.
Edičnú koncepciu A. Blahovej-Šikulovej teda považujem za premyslenú, jasnú a dobre argumentovanú. Jej dlhoročná editorská prax je navyše zárukou toho, že táto kvalitná koncepcia neostane iba na papieri, ale bude realizovaná aj vo vydanej knihe. Edičná poznámka, ktorá bude súčasťou publikácie, tiež svedčí o dôvernom poznaní textologickej problematiky, do ktorej bude tak aspoň náznakovo vovedený aj čitateľ. Mieru navrhovaných jazykových úprav považujem za primeranú, oceňujem, že sa uprednostňuje cesta rešpektovania autorskej lexiky a vysvetlenia menej známych slov v poznámkach.
Voľbu Troch gaštanových koní ako úvodného, či jedného z prvých zväzkov edície majúcej sprístupniť kvalitné diela slovenskej literatúry minulého storočia širšej čitateľskej verejnosti považujem vzhľadom na ich populárnosť za príhodnú. Vyzdvihujem aj výber „neopozeranej“ fotografickej podobizne autorky.
Zväzok dopĺňa doslov ruskej slovakistky Ally Maškovej, ktorá v ňom kladie dôraz (na naše zvyklosti až neobvyklý) práve na duchovný rozmer tohto románu. Aj keď slovenská literárna veda pozná menej lichotivé interpretácie tohto diela (M. Šútovec), nazdávam sa, že jednoznačne pozitívny prístup zo zahraničia nie je na úkor vedeckej objektivity a dobre zapadá do celkovo pozitívneho ladenia celej edície.
Takže aj môj postoj k tomuto edičnému projektu je pozitívny a knihu odporúčam na vydanie." Prof. PhDr. Valér Mikula, CSc.