Tri časti tohto románu vznikali postupne, z poviedok, ktoré spisovateľ spočiatku uverejňoval samostatne. Prvá vyšla v roku 1934, druhá v roku 1936 a tretiu, ktorá zjednocuje celú knihu, začal písať v Španielsku, kde sa na strane republiky zúčastnil na boji proti fašizmu.
Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku.
Dej románu Zbohom zbraniam (1929), prvého z hemingwayových bestsellerov, sa odohráva na talianskom fronte počas prvej svetovej vojny. Rozpráva príbeh lásky amerického poručíka, vodiča sanitky Červeného kríža Frederica Henryho a talianskej zdravotnej sestry Catherine Barkleyovej na pozadí krvavých bojov.
Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964.
Hemingwayův nejobsáhlejší román, vydaný roku 1940, popisuje dramatické okamžiky španělské občanské války. Američan Robert Jordan, v civilu učitel španělštiny, dobrovolník republikánské armády, je vyslán za frontu s nesnadným úkolem: má vyhodit do vzduchu strategicky významný most.
Tento román, autorov debut z roku 1926, možno považovať za zachytenie konkrétnych osobností v konkrétnych situáciách, inak povedané, tzv. román „na kľúč“. Rozprávač románu Jake, americký novinár pracujúci v Paríži, ktorý hráva tenis s iným Američanom Robertom Cohnom, spisovateľom, predstavuje samotného autora románu Hemingwaya.
Kniha Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932) sa zrodila z Hemingwayovho vášnivého zaujatia pre býčie zápasy.
Slavný protiválečný román, ve kterém se prolínají hrůzy první světové války s tragickým příběhem lásky mladého Američana – dobrovolníka v italské armádě – a anglické ošetřovatelky, nese výrazné autobiografické rysy.
Najdlhší Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu (1940) je kronikou troch dní života amerického lektora španielčiny Roberta Jordana, ktorý prichádza ako dobrovoľník do Španielska v čase občianskej vojny bojovať proti Francovmu fašistickému režimu. Pripojí sa k partizánskej jednotke, ktorá mu pomáha vyhodiť do vzduchu strategicky významný most.
Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips).
Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla?
Na začiatku príbehu sa starý rybár Santiago vydáva na more po osemdesiatich siedmich dňoch bez úlovku. To ho neodradí a skúša to znovu. Tentoraz má šťastie a chytí na háčik veľkú rybu. Tá je však taká veľká, že sa nemieni vzdať bez boja, a začína sa jej súboj na život a na smrť s naším hrdinom.
Několikrát zfilmované dílo z roku 1952, jež Hemingwayovi dopomohlo k Nobelově i Pulitzerově ceně, je snad nejslavnější variací hemingwayovského příběhu o hrdnovi troskotajícím, ale neporaženém. Mistrovské dílo opět doplní v češtině dosud nepublikované texty Hemingwaye - žurnalisty, tentokrát o rybolovu.
Nebezpečné léto, poslední kniha Ernesta Hemingwaye, vychází v češtině poprvé v roce padesáteho výročí autorovy smrti. Líčí souboj na život a na smrt mezi dvěma největšími matadory své generace.
Set in the Gulf Stream off the coast of Havana, Hemingway's magnificent fable is the story of an old man, a young boy and a giant fish. In a perfectly crafted story, which won for Hemingway the Nobel Prize for Literature, is a unique and timeless vision of the beauty and grief of man's challenge to the elements in which he lives.