Transfúzia

Kniha vychádza jedenásť rokov po autorovej smrti. Doteraz sa čitatelia, ktorých zaujíma tvorba spisovateľov - Kysučanov, mohli stretnúť iba s jeho prvotinou - románom Krížové štácie, ktorý vyšiel v roku 1949. Tento román o Kysuciach uverejňovali v roku 1952 na pokračovanie aj v Kanade v novinách Ľudové zvesti Toronta. Literárny vedec a kritik, Alexander Matuška autora vtedy označil ako “nádej slovenskej literatúry“. V období kultu osobnosti bol však Jozef Hnitka vylúčený z literárneho diania, lebo jeho tvorba sa odlišovala od oficiálnej literatúry. Neskôr novely a poviedky uverejňoval len sporadicky v časopisoch a v rozhlase, väčšina jeho prozaických prác ostala v rukopise.Výber z tvorby Jozefa Hnitku Transfúzia obsahuje novely, poviedky a expresívne ladený román s tematikou života na kysuckej dedine Krížové štácie a novely zo zbierky Útek z rakvy. Úvodné slovo v publikácii napísala dcéra Márií Bátorovej, ktorá je zároveň editorkou a aj zostavovateľkou Kalendária. Kniha sa vyznačuje starostlivou bibliofílskou úpravou.Touto knihou sa Jozefovi Hnitkovi po rokoch konečne dostáva aspoň malej satisfakcie. Vydanie zbierky próz sčasti osvetlilo deformované miesto, vytvorené socialistickou literatúrou, kde mal stáť tento turzovský rodák z Hlineného.