Deväť na prvý pohľad nesúvisiacich a nesúrodných textov Podstaty kameňolomu sprája postava herca Petra. Johanides rezignoval na nejakú epickú líniu, ba dokonca formálne sa tak pohral s možnými formami rozprávania a písania, že tex miestmi stráca čitateľskú komunikatívnosť.
Snáď s výnimkou prvých časopiseckých próz a čiastočne aj debutu Súkromie sú všetky prózy Jána Johanidesa zvláštnou alianciou veľkej histórie a komornej dramatickej situácie.
Najnovšia novela Jána Johanidesa nesie v sebe všetky prvky jeho najlepších starších prác: silný príbeh, pútavé a presné prerozprávanie, brilantný jazyk a svojský štýl. Autor v nej zobrazuje rozporuplnosť našej reality plnej konfliktov, ktoré vznikajú vlastníckym a koristníckym prístupom človeka k prírode a jej zákonitostiam.
Historický román dejom zapadá do obdobia Dóžovho povstania. Johanides vedie akýsi vlastný dialóg s históriou: navodí atmosféru, obklopí čitateľa reáliami, a potom ho povodí po príbytkoch šľachticov, mníchov, chudákov i po väzenských celách. V knihe niet panoramatických historických scén, nerinčia zbrane na bojovom poli a jednako tečie krv.