Jeannette Wallsová prežívala nádherné detstvo. Otec ju denne unášal do rozprávkového sveta, k nohám jej kládol hviezdy z neba a sľuboval sklený zámok. Nevadilo jej, že zaspávala s prázdnym bruškom a často aj uprostred noci spolu so súrodencami bezhlavo utekala do nového domova. Až sa jedného dňa rodina ubytovala v kartónových škatuliach bez adresy.
Jeannette Wallsová začína rozprávanie svojich spomienok opisom cesty na večernú party, kedy premýšľajúc nad vhodnosťou zvolenej toalety, zazrie cez okno taxíka vlastnú matku, ako sa prehrabuje v kontajneri. Tento pohľad v nej prebudí živé spomienky, ktoré opísala v románe Sklený zámok.
