Témou najnovšej knihy Petra Macsovszkého Babylonské epitrofie je mágia. Nejde však o vyložene okultistickú či ezoterickú knihu. Hlavným cieľom autora bolo súčasným a maximálne zrozumiteľným jazykom priblížiť a vysvetliť záujemcom, čo je a ako v skutočnosti funguje mágia.
Nová prozaická kniha jedného z najvýraznejších slovenských spisovateľov. Poviedky. Krátke, neveľmi príbehové, vlastne skôr reflexívne prózy. Naivný rozprávač sa vyznáva zo svojej tajomnej lásky k Číne. Nahliada pritom do dejín a vyťahuje z nich prekvapivé i menej prekvapivé fakty, súvislosti, interpretácie.
Ide o medzižánrové, interdisciplinárne podujatie. Text sa svojou dikciou pohybuje na pomedzí prózy a poézie, no pritom sa snaží evokovať aj atmosféru kanonizovaných posvätných textov, či už ide o texty kresťanské alebo budhistické a islamské.
Ak mám čosi povedať aj o Súmračnej reči: niekomu sa možno bude zdať, že sa nápadne podobá na Cselényiho texty. To je možné. Skutočne som si niektoré postupy požičal od majstra Cselényiho. Avšak prv ako som tak urobil, požiadal som ho o povolenie. Keby mi ho nebol udelil, bol by som požiadal tých, ktorými sa inšpiroval on.
Druhé vydanie debutovej zbierky Petra Macsovszkého.
Témami priamočiarych, takmer minimalistických básní Petra Macsovszkého sú otázky času, telesnosti, identity, priestoru a vyrovnávanie sa jednotlivca s poznatkami modernej fyziky. Tie človeka nútia znovu hľadať súradnice svojho bytia. Autor uprednostňuje rytmus a melodiku, aby tak zvýraznil rečnícke (litanické či mantrické) gesto. Miestami sa objavuje inšpirácia Ch.
Román Hromozvonár je akousi temnou víziou zasadenou do blízkej budúcnosti, čitateľ sa však nemusí „brodiť“ panoramatickými vyobrazeniami všeobecného úpadku; temnota sa skôr sústreďuje do malých priestorov, do malých všedných životov ľudí, ktorí sú zrejme poslednými strážcami intelektuálnej vycibrenosti tzv. starého sveta.