Zbierka je pokusom o autentickú, miestami až chirurgickú reflexiu seba a sveta, pričom oba póly v básnikovom chápaní splývajú. Poetika bez metafor a exaltovaných obrazov sa vyznačuje strohosťou a snahou verbálne pomenovať to, čo nám ešte hranice jazyka umožňujú, prípadne odkázať k tomu, čo leží za touto hranicou.
Siedma básnická zbierka výtvarníka a básnika (1963) dotýkajúca sa tém samoty, zmyslu života a tvorby, doplnená jeho akvarelmi.
Maliar a básnik má za sebou už 6 kníh poézie, ale o tejto básnickej zbierke hovorí, že je to jeho najmilšia. Štvorveršia sú inšpirované domovom, ale najmä pobytom v cudzine. Väčšinu básní autor napísal v Južnej Amerike. Knihu si sám aj ilustroval resp. ako ilustrácie použil vydavateľ autorove farebné oleje.