Dejiny Rimanov od založenia mesta V-VII

Titus Livius sa narodil v Pataviu, v mladosti študoval filozofiu a rétoriku, ktorú neskôr aj vyučoval. Po príchode do Ríma za vlády Augusta, prvého rímskeho cisára, sa upriamil na históriu a začal spisovať rímske dejiny od najstarších čias. V Ríme si našiel mnoho priateľov, ktorí ho v jeho zámere podporovali a spriatelil sa aj so samotným Augustom. Dejinám Rimanov od založenia mesta (Ad Urbe condita) venoval celú životnú energiu a pracoval na nich až do svojej smrti. Livius sa hneď od počiatku presadil medzi čitateľmi a poslucháčmi svojím štýlom a jeho dielo sa predčítalo na početných schôdzkach. Dejiny spisoval systematicky od najstarších čias až do svojej prítomnosti a do konca života stihol napísať 142 kníh, pričom posledná z nich končila udalosťami z roku 9 pred Kr.

Livius sa rozhodol dejiny spisovať pútavým spôsobom, a ako znalcovi rétoriky sa mu to podarilo. Snažil sa vžívať do historických udalostí a osobností a podávať o ich konaní čo najvýstižnejší popis, tak akoby ich oživoval a vdychoval im život, a svojím spisovateľským umením ich kriesil a robil nesmrteľnými. Liviove dejiny majú plynulý dej a autor ich spestroval rôznymi príbehmi o výnimočných skutkoch mnohých osobností.

Livius zhrnul do svojich Dejín všetky najvýznamnejšie udalosti najstaršej rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby a väčšina diel starších dejepiscov pre obľubu jeho Dejín upadla do zabudnutia. Z Liviovho diela neskôr čerpali mnohí ďalší spisovatelia. A hoci sa nezachovalo celé, dodnes je cenným zdrojom poznania najstaršej rímskej histórie.

Udalosťami roku 403 pred Kr začína piata kniha. Autor v nej popisuje obliehanie a dobytie Veií, ďalšie vojny v Etrúrii, prechod Galov do Itálie, bitky Rimanov s Galmi a dobytie Ríma.
V šiestej knihe sa Livius zaoberá obnovou Ríma, vojenskými výpravami proti Volscom a Aequom, vzburou Marca Manlia, odbojom a odpadnutím rímskych kolónií a spojencov, novými zákonmi o voľbe konzulov a o obmedzení držby ornej pôdy.

Siedma kniha sa zaoberá vznikom nových úradov, pretúry a edility, prvými divadelnými hrami v Ríme, ťažkými vojnami s Galmi a Grékmi, aktivitami Rimanov v Kampánii so snahou získať nad ňou zvrchovanú moc, počiatkami vyčerpávajúcej vojny so Samnitmi, a taktiež mnohými ďalšími vojnovými výpravami. Siedma kniha končí udalosťami roku 342 pred Kr.